Daimonion vonCave

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Róbert Musil - Výlet do logicky mravní říše

Kapitolka z jednej pozoruhodnej knihy
Kniha Róberta Musila Muž bez vlastností sa u mňa okamžite v pomyselnom rebríčku kníh vyšplhala na nedostižné prvé miesto, z ktorého vyradila dlhodobo tróniece Satanské verše od Salman Rushdieho.  Má nezameniteľný štýl, ktorý kritici nazvali esejistickým. Je plná brilantných úvah a neobyčajných postrehov o vývoji civilizácie a kultúry v Európe a vo svete. Hoci knihu Musil knihu písal v 20.-30. rokoch minulého storočia, v mnohom odhadol podstatu nášho sveta. Pre mňa má kniha neobyčajné čaro aj v tom, že viaceré postrehy sú bezo zvyšku prijateľné memetickou teóriou, rozhodne viac, ako vtedy panujúce psychoanalytické názory.
Prdkladám jednu kapitolku, ktorá je dobrým vkladom do otázky viny a trestu, rozhodne prenikavejším vkladom ako od Dostojevského.
Na vysvetlenie: Moosbrugger je vrah prostitútky, ktorý má zjavne patologické črty osobnosti, ale súd ho uzná vinným a odsúsdi ho na trest smrti. V ukážke je analýza zodpovednosti za čin z pohľadu psychiatrie a z pohľadu práva.
Tí čo čítajú moje články, alebo so mnou diskutovali vedia, že ja mám veľa dôvodov pre to, aby som mohol tvrdiť v zhode s Musilom, že vina neexistuje, že je to umelý myšlienkový konštrukt. Dodávam, že z hľadiska práva má trest jediné oprávnenie, a to uspokojiť pocit spoločnosti, že sa na páchateľovi vykonala pomsta

Co bylo možno o Moosbruggerovi říci po stránce právní, bylo by se dalo vyjádřit jedinou větou. Moosbrugger byl jedním z oněch mezních případů, které z právnictví a ze soudního lékařství zná i laik jako případy se sníženou příčetností.
Příznačné pro tyto nešťastníky je, že mají nejen méněcenné zdraví, nýbrž také méněcennou nemoc. Příroda má podivnou zálibu v tom" že takové osoby produkuje v nadbytku; nátura non fecit saltus, příroda nedělá skoky, libuje si v přechodech a i ve velkém udržuje svět v přechodném stavu mezi slabomyslností a zdravím. Ale právní věda to nebere na vědomí. Říká: non datur tertium sine medium inter duo contradictoria, tedy: člověk je buď schopen jednat protiprávně, nebo toho není schopen, neboť mezi dvěma protiklady neexistuje nic třetího a středního. Touto schopností se stává trestným, touto svou vlastností trestnosti se stává právní osobou, a jako právní osoba se podílí na nadosobním dobrodiní práva. Kdo tomu hned neporozumí, ať si vzpomene na kavalerii. Jestliže se nějaký kůň chová při každém pokusu na něm jezdit jako ztřeštěný, je ošetřován s obzvláštní péci, dostane nejměkčí bandáže, nejlepší jezdce, nejvybranější píci a jedná se s ním nanejvýš trpělivě. Jestliže se naopak proviní jezdec, strčí ho do zablešené klece, nedají mu jíst a navlečou mu želízka. Tento rozdíl je odůvodněn tím, že kůň náleží pouze do zvířecí empirické říše, kdežto dragoun se podílí na logicky mravní říši. V tomto smyslu vyznačuje člověka před zvířetem, a lze dodat, i před choromyslným, že je podle svých duševních a mravních vlastností schopen jednat protiprávně a dopustit se zločinu; a ježto teprve trestnost je onou vlastností, která ho pozvedá v mravního člověka, je pochopitelné, že se jí právník musí neochvějně držet.
K tomu bohužel ještě přistupuje, že soudní psychiatři, kteří by byli povoláni se proti tomu postavit, jsou ve svém povolání obvykle mnohem ustrašenější než právníci; prohlašují za opravdu nemocné jen takové osoby, které nedovedou vyléčit, což je skromná nadsázka, protože ty druhé nedovedou také vyléčit. Rozlišují mezi nevyléčitelnými duševními chorobami, mezi takovými, které se s pomocí boží na nějaký čas zlepší samy, a konečně takovými, které lékař sice také nedovede vyléčit, ale pacient se jich mohl vystříhat, ovšem za předpokladu, že na něj nějakým vyšším řízením včas zapůsobí správné vlivy a úvahy. Z této druhé a třetí skupiny se rekrutují oni pouze méněcenní nemocní, s nimiž sice anděl medicíny, přijdou-li k němu do soukromé praxe, jedná jako s nemocnými, které však stydlivě přenechává andělu práva, sctká-li se s nimi v soudní praxi.
Takový případ byl Moosbrugger. Během jeho počestného života, přerušovaného zločiny příšerného vzkypění krve, ho drželi v blázincích právě tak často, jako ho z nich propouštěli, a považovali ho za paralytika, paranoika, epileptika a cirkulárního pomatence, dokud mu při posledním přelíčení dva obasvlášť svědomití soudní lékaři nenavrátili zdraví. Přirozeně že tenkrát nebyl v tom velkém, přeplněném sále ani jediný člověk, je dva nevyjímajíc, který by nebyl přesvědčen o tom, že Moosbrugger je do jisté míry nemocen; ale nebylo to takovou měrou, jak odpovídalo zákonem stanoveným podmínkám a jak smělo být uznáno svědomitými mozky. Neboť, je-li někdo částečně nemocen, je podle názoru učitelů práv také částečně zdráv; je-li však někdo částečně zdráv, je také alespoň částečně odpovědný za své činy; a je-li někdo částečně odpovědný za své činy, pak je odpovědný plně; neboť příčetnost je, jak říkají, stav, v němž člověk má sílu rozhodnout se nezávisle na jakémkoli nátlaku sám ze své vůle pro nějaký záměr, a takovou rozhodnost nelze současně mít a nemít.
To sice nevylučuje, že existují osoby, jejichž stavy a sklony jim znesnadňují odolávat „nemravným popudům" a dobrat se „rozhodnutí k dobru", jak to nazývají právníci, a jednou takovou osobou, v níž okolnosti, jež se někoho jiného ani netknou, už vyvolají „rozhodnutí" k trestnému činu, byl Moosbrugger. Ale jeho duševní a rozumové síly byly za prvé podle názoru soudu do té míry neporušeny, že, kdyby jich použil, mohl by čin právě tak dobře zůstat nespáchán, a v důsledku toho není důvod vyjmout jej z mravního dobra odpovědnosti. Za druhé spořádané vykonávání spravedlnosti vyžaduje, aby bylo každé provinění, bylo-li spácháno vědomě a úmyslně, potrestáno. A za třetí se právnická logika domnívá, že všem duševně chorým — s výjimkou oněch docela nešťastných, kteří, když se jich zeptají, kolik je sedmkrát sedm, vyplazují jazyk, nebo když mají uvést jméno Jeho císařského a královského Veličenstva, říkají „já" — zbývá ještě minimum schopnosti rozlišování a sebeurčení, a že by to vyžadovalo pouze obzvláštní vypětí inteligence a síly vůle, aby rozpoznali zločinný charakter činu a odolali zločinným popudům. To je však asi to nejmenší, co se smí od takových nebezpečných osob vyžadovat.
Soudní dvory se podobají sklepům, v nichž je moudrost prapředků uskladněna v lahvích; člověk je otevře a plakal by, jak se nejvyšší, nejvykvašenější stupeň lidského úsilí o přesnost stává nepoživatelným, dokud není dokonalý. Přesto, zdá se, neotužilé osoby opájí. Je známý zjev, že anděl medicíny, když delší dobu naslouchal vývodům právníků, nezřídka zapomene na své vlastní poslání. Sklapne pak řinčivě křídla a chová se v soudní síni jako záložní anděl právní vědy.

Spoločnosť | stály odkaz

Komentáre

  1. Hm,
    je to dosť nebezpečné tvrdenie, DvC, vari nechceš zrútiť a či spochybniť celé zákonodarstvo. Ak existuje iba agresia ako prírodný spôsob výberu a reakcia na ňu/tiež prírodný spôsob výberu/ podľa toho sme ešte nevyšli z džungle...Pojem viny existuje lebo existuje pojem zločin...ak zrušíš pojem zločin, pojem vina, pojem trest nie je potrebný...atď.Chceš povoliť zabíjanie? Veď pomsta podľa zákona nie je legitímne zákonné chovanie...atď.Celý ten podľa teba umelý memplex ľudského sociálneho chovania, ktorý bol nie vynútený umelo zhora ale prirodzene zdola, veď chovanie ľudskej svorky je
    je takisto ako chovanie vlčej svorky podriadené určitým pravidlám, ktoré zaručujú prežitie memplexov a ich vehiklov ...:D
    Inak, nezabudla som, že máme ešte nedokončenú debatu z minula len som dostala akúsi chrípku.tak pardon.
    publikované: 16.09.2008 18:04 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  2. uz viem co mi asi vadi na memetickej teorii. To ze sa neda v praxi zuzitkovat.
    Trest len ako nastroj pomsty? urcite nie
    Vidim v nom hlavne nastroj na vynutenie dodrziavania pravidiel, ktore prinasaju spolocnosti pocit bezpecia.
    ..a co je pocit bezpecia? mem, prirodny jav, OK.
    Vina neexistuje, OK. Moze potom existovat trest bez viny?
    Maju aj opice potrebu pomsty?..k comu je dobra?
    Vlastne sa ani nepytam, len uvazujem.
    publikované: 16.09.2008 20:05 | autor: motorkar (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. nuž
    ○ Čo chcem ja, alebo čo ja nechcem, je úplne irelevantné, dokonca aj pre mňa pokiaľ ide skúmanie sveta
    ○ Veda a hlavne na vede založený evolucionizmus, logicky vedú k prísnemu determinizmu, teda, k tomu, že musíme predstavu slobodnej vôle poprieť.
    ○ Zločin a vina sú morálne kategórie založené na predstzave slobodnej vôle. Ak však je konanie jedinca determinované, ako chceš definovať vinu a zločin?
    ○ Nikto nepovedal, že existuje iba agresia, ako spôsob prírodného výberu. Prírodný výber je iba mechanizmus, pri ktorom o obmedzené energetické zdroje súťaží viac entít. Spôsob súťaže závisí od okolností. Neviem však, čo to má priamo spoločné s témou článku.
    ○ Z džungle sme vyšli, aspoň predpokladám, že komentáre nepíšeš z džungle. Ak si tým myslela to, že sme sa nezmenili od čias našich predkov, tak áno, nezmenili sme sa prakticky vôbec. Všetky naše psychosociálne koordináty sa sformovali počas vývoja našich predkov v priebehu asi 7 miliónov rokov. Civilizácia má necelých 15 tisíc, čo je pre formovanie vlastností mozgu úplne zanedbateľný čas.
    ○ K tej pomste. Máme vrodený model túžby po pomste, ako aktu eliminácie sociálne nebezpečných jedincov. Tento model vykazujú aj naši najbližší - šimpanzy. Aj tam sa v tlupe urodí nejaký sociálne deviantný jedinec a tlupa má jeho excesov jedného dňa dosť a "odhlasujú" si lynč, samci sa vrhnú na jedinca a popravia ho. Všetci zrejme potom vykazujú pocit zadosťušinenia, aspoň to tak vyzerá.
    publikované: 16.09.2008 20:11 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  4. máme vrodené normy
    správania, medzi ne patrí aj nezabiješ, len u nášho druhu a u šimpanzov to nie je také jednoznačné. Možno zabiť aj príslušníka vlastnej tlupy, za určitých pravidiel. 3impanzy bežne robia bojové výpravy proti iným tlupám.
    Zároveň je pre šimpanzov a pre nás charakteristická agresie voči samiciam. Len som zabudol akú evolučnú výhodu to prináša a nechce sa mi to hľadať.
    Mimochodom tieto formy agresie sú typické aj pre delfénov.
    publikované: 16.09.2008 20:15 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  5. memetická teória a prax
    no to máš iste pravdu, motorkár. Podobne sa nedá v praxi zúžitkovať kozmológia, gnozeológia, a kopa iných poznaní.
    Vedy sa zvyknú rozlišovať na základné a aplikované. Nuž a memetika by mala snáď patriť k tej prvej skupine.
    Lenže ja si nemyslím, že memetika je veda. Je to myšlienkový koncept, ktorý môže zohrať podobnú úlohu pre mnohé vedy, ako hrá myšlienkový koncept evolucionizmu pre biológiu, sociológiu, psychológiu.
    publikované: 16.09.2008 20:20 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  6. ..ako ked sedis vo vlaku pozeras von oknom, za oknom ubieha krajina. Ty vies ze sa neda nijako zistit, ze ci krajina stoji a ty sa hybes, alebo ci tvoj vlak stoji a krajina bezi okolo teba. Vies to, a aj tak ti to nepomoze. Nijak toto poznanie nezuzitkujes...
    publikované: 16.09.2008 20:46 | autor: motorkar (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. motorkar - ale prečo?
    napríklad sa dá zužitkovať v zmene trestného práva, z koncepcie viny na utilitaristickú, ako to navrhoval svojho času Stuart Miles. Ak vieš, že asociálny jedinec je asociálny determinovane, nuž ho izoluješ nadosmrti od normýlnej väčšiny, alebo ho popravíš, záleží od nálady spoločnosti a ušetríš na súdoch, polícii a neviem čom všetkom.
    Aj takýto dopad môže mať poznanie, že sme determinovaný génmi a memami, teda aj zužitkovanie memetiky.
    publikované: 16.09.2008 20:53 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  8. a zase sme na zaciatku, co je normalna vacsina? ako viem, ze dany jedinec je asocialny? Kto bude urcovat, ktore geny a memy su socialne a ktore asocialne? V tomto ty vidis zuzitkovanie memetiky? A kym?
    publikované: 16.09.2008 21:05 | autor: motorkar (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. ano, ja neviem preniest cez barieru determinizmu
    publikované: 16.09.2008 21:10 | autor: motorkar (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. normálne sa zisťuje najľahšie
    hlasovaním
    publikované: 16.09.2008 21:11 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  11. zvláštne
    kho zaujíma aj názor niekoho iného ako som ja z toho vedeckého brehu, tak tu je link na reláciu z českého rádia Leonardo o slobodnej vôli.

    http://www.rozhlas.cz/radionaprani/archiv/_audio/00776946.mp3

    Ja síce s pánom doktorom obyčajne vo všeličom nesúhlasím, ale táto relácia je v podstate aj o tom, čo hovorievam na blogoch aj ja.
    publikované: 16.09.2008 21:13 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  12. nie daimonion, takto ja nerozmyslam...
    ..takto odo mna nic nove neziskas..
    ..a vlastne ani ja od teba nie...
    Pockam na dalsie kolo gruzinskych sachov..
    ..mam pocit ze tam sa pohnem dopredu.
    publikované: 16.09.2008 21:17 | autor: motorkar (e-mail, web, neautorizovaný)
  13. ešte k tej normálnosti
    každá vlastnosť človeka, napríklad výška, farba očí, názor, sa dajú podľa pravdepodobnosti výskytu rozložiť rozložiť pod gauss-laplaceovu normálnu distribúciu pravdepodobnosti. Čo sa skryje v intervale štandardnej odchýlky (-1,1) je normálne. Úplná brnkačka.
    publikované: 16.09.2008 21:19 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  14. daimonion
    naj naj tazsie v zivote cloveka su jeho soc.vztahy...clovek, hoci si uvedomuje svoje psychologicko moralne vlastnosti je spolocenska bytost determinovana dobou a prostredim a jeho individualne potreby/osud koresponduje s celkovym obsahom/pohybom zivota spolocnosti.
    Diferencovanost spolocenskeho prostredia formuje ludi do jednotlivych spolocenskych druhov podobne ako priroda vytvara zoologicke druhy a tym vytvara/urcuje rozlisnost ich zmyslania, mravov,zvykov atd.atd.meniacich sa so zmenami civilizacie.
    Rozhodujuci faktor na rovine socialnej a moralnej je neuprosny a kazdodenny boj o prvenstvo v spolocnosti. o prvenstvo majetku,moci
    a vasni. Od chvile v historii ludstva ked peniaze znamemnali viac nez privilegia sa tento proces urychlil (a urychluje) , zmohutnel (a mohutnie).
    Takze v podstate ziadme apriorne moralne kriteria ale vlastne len socialne postavenie/ciele (zvacsa demaskujuce) realnych faktorov v zivote superiacich vrstiev alebo javy ludskeho zivota v ich bezpostrednej socialnej zavislosti a podmienenosti, ktore s nevyhnutnostou ako objektivnou tak aj subjektivnou formuju a deformuju vztahy a moralizuju a demoralizuju charaktery.
    Cau!
    publikované: 17.09.2008 08:15 | autor: august comte (e-mail, web, neautorizovaný)
  15. Ulohou trestania je aj poskytnut protimotivy...
    .....aby ti co tuzia vykonat nejake nepravo na druhych ludoch mali aj dovod preco ho nevykonat. Vacsine ludi uz len priklad potrestania inych staci, aby sa do protipravnych cinov nepustali. Pre cloveka s menejcennou chorobou su tieto protimotivy slabe...
    publikované: 17.09.2008 09:21 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  16. Prosim sestko,kto?!
    je clovek z menejcennou chorobou ?!
    publikované: 17.09.2008 09:59 | autor: august comte (e-mail, web, neautorizovaný)
  17. sestko - presne, súhlasím s tebou
    zákon je dohodnutá norma, ktorou sa majú všetci rovnako riadiť a trest má odstrašujúci účinok pre sociálne normálne disponovaných jedincov. Tí však zákon neporušujú, takže pre nich má zákon viac charakter toho, že informuje, čo je dohodnuté.
    Sociálne normálne disponovaní jedinci zákon v podstate neporušujú, hoci ho ani nepoznajú. Poznajú iba tie vrodené rámce: nezabiješ, neznásilníš, neukradneš, a podobne.
    A ako vravíš, tí, čo sú postihnutí v musilovskej interpretácii menejcennou chorobou (ja by som skôr povedal postihnutí deviáciou od normy) tí zákon porušujú aj napriek hrozby trestu. Dôkazom je aj vyše 60% recidíva. A aj tých 40% percent sa dá zrejme rozdeliť na jedincov, ktorí síce naďalej konajú asociálne, ale dokážu to korigovať tak, aby sa vyhli trestu a tých, ktorí ani tejto korekcie nie sú schopní.
    publikované: 17.09.2008 10:15 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  18. comte - ak som správne pochopil tvoj komentár
    tak ten vychádza z rousseauskej predstavy človeka, ktorého psychosociálne vlastnosti sú formované prostredím do ktorého sa narodí.
    Tak táto predstava už dávno neplatí. Podľa vedeckej evidencie minimálne 80% psychosociálnych vlastností má človek vrodených, či už geneticky alebo epigeneticky.
    Navyše v civilizácii, kde je možné zoskupovanie ľudí do skupín, ktoré sú profilované podľa vrodených dispiozícií, je aj aj tých zvyšných 20% vlastne vrodených, pretože jedinec sa rodí do vrodeného prostredia.
    publikované: 17.09.2008 10:21 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  19. takze
    ak otak citam menejcenny chory clovek je recidivista, deviant....no tak to sme asi vsetci...nesuhlasim a nesuhlasim s pomenovanim menejcenny clovek...to pomenovanie samo o sebe musi robit z cloveka vasnivy zivel..
    Trest je vylucenie kvoli zakonnemu priestupku (cize pisanym alebo ustne podavanym normam tej ktorej spolocnosti) zo socialneho a spolocenskeho zivota...tato forma trestu sa uplatnuje vo vsetkych spolocnostiach ludskej historie od tej najstarsej az do dneska..prikladom moze je aj biblia ked boh vyhnal cloveka z raja..cize clovek sam o sebe je deviant/recedivista.. ;-)..alebo len Eva..?!...o)) ;-)) ;))
    publikované: 17.09.2008 10:33 | autor: august comte (e-mail, web, neautorizovaný)
  20. nie sme vsetci deviantni
    ale asi 5% obyvateľov v každej kultúre a spoločnosti. Biologické mechanizmy zabezpečujú pokiaľ možno najnižšie odchýlky.
    A prečo by mal byť deviantný (teda človek s odchýlkou) menejcenný?
    publikované: 17.09.2008 10:47 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  21. august comte ,...
    ...nesuhlasis pravdepodobne len koli nedorozumeniu. V komentari som nepisal o menejcennom cloveku, ale o menejcennej chorobe, t.j. chorobe, ktoru pri sude neuznaju za chorobu a nezbavia koli nej cloveka viny. (hoci tato choroba bola pricinou jeho zlocinu). Nadvazoval som na vetu z uryvku knihy :"Příznačné pro tyto nešťastníky je, že mají nejen méněcenné zdraví, nýbrž také méněcennou nemoc."
    publikované: 17.09.2008 10:57 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  22. Daimonion
    Nic to nema spolocne s Rousseau.O zivote daimonion..je to o zivote a zo zivota nenapisane ludovo ale "mudrlantsky.
    Clovek okrem genov dostal do vienka aj zmysel/ly, vrodenu inteligenciu a ma/ziskava inteligenciu.
    Pozri , podla mna kazdy clovek bez rozdielu a bez vynimky (v hociakej spolocnosti ) poznavanim a poznanim sveta ako duchovneho tak aj fyzickeho a soc.spolocenskeho cize takeho "aky je " nachadza! a prichadza! o iluzie..nerozcaruju a nesklamu ho idealy ale realita.. stretnutie so "svetom" spolocnosti a jeho (cloveka) vlastnou sondou aj do svojich utrob - to stretnutie dvoch svetov, spolocenskeho, dusevneho a moralneho nevyhnutne musi vyvolavat dvojity proces iluzie a deziluzie alebo aj demoralizacie jedinca aj jeho postavenia ku spolocnosti a spolocnosti samotnej ako takej co znamena ze clovek nie je schema ale sa neustale az do konca zivota vyvija a odhaluje vzdy nove crty charakteru, doplna a a rozvija --je to nekonecny proces formovania individuality a psychiky na zaklade poznavania seba a sveta a ten proces neraz dokaze velmi dokladne menit jeho dusevny a soc.spolocensky habitatus.
    publikované: 17.09.2008 11:05 | autor: august comte (e-mail, web, neautorizovaný)
  23. comte
    ○ človek nedostal okrem génov do vienka "zmysel/ly, vrodenu inteligenciu a ma/ziskava inteligenciu"", ale prostredníctvom dedičnosti génov, sú tieto tebou spomínané vlastnosti vytvorené.
    ○ Zdedené pomocou génov máme aj vrodené morálne princípy. Pokiaľ je jedinec v normálnej (napríklad trvale nehladuje) situácii a nie je deviantne vyvinutý, tak ho nijaká dezilúzia zo spoločnosti nenúti konať asociálne.
    ○ Človek sa nevyvíja do konca života, to je z vedeckého pohľadu nezmysel. Podľa mohutných výskumov kognitívnej psychológie a neurobiológie sa človek vyvíja v niekoľkých fázach. Najprv je vnútromaternicový vývoj, ktorý (a to je u nášho druhu zvláštne) končí v podstate až v treťomom roku po narodení. Potom sa zastaví vývoj mozgu, ale pokračuje normálny vývoj ostatných orgánov, tak ako u iných cicavcov. Potom nasleduje druhá fáza, puberty, kedy sa dokončí vývoj mozgu, práve vtedy sa formujú naše sociálne interakcie. Potom sa vývoj pozvolna ukončí asi do 20. roku. Vtedy je človek sociálne ukončený a nič ho nezmení. To, čo sa tebe zdá ako vývoj, je iba iný obsah tých istých škatuliek.
    Dobrým (a častým) príkladom je náboženstvo. Ak jedinec vyrastá napríklad v katolíckej rodine, dospeje a v rámci boja o umiestnenie v tlupe sa postaví proti dominantnému samcovi v tlupe - otcovi. Ako prostriedok vzbury vezme vieru. A vtedy nastáývajú často také prípady, že buď sa obráti na inú vieru, alebo sa stane horlivým ateistom. Obe riešenia sú ale rovnaké z hľadiska štruktúry. Z takýchto riešení bývajú veľmi často militantní ateisti, tzn, že síce neveria v Boha, ale veria, že Boh neexistuje.
    ○ Ilúzia a dezilúzia. Iste, človek môže mať nejaké očakávania, a tie sa nesplnia. To však neznačí, že sa bude správať asociálne. Ak je niekto vrodený sociopat, bude sa správať v priemere sociálne patologicky, či už zažil dezilúziu, alebo nie. A tak isto vrodene normálny jedinec sa bude v priemere správať sociálne normálne, či už zažil, alebo nezažil dezilúziu.
    publikované: 17.09.2008 11:38 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  24. Prosim,
    clovek sa dusevne vyvija a rozvija cely zivot daimonion...
    Verim, ze na svete niet poriadneho cloveka /cnostneho, ktory by nemal nijake naroky.
    Daimonion, clovek ma temperament, ktory je nam dany a charakter. Chyby temperamentu moze skrotit alebo vyzdvihnut len sila chrakteru/alebo jeho slabost.
    Charakter -ten tvori duch a srdce (trochu romantiky do toho). Charakter zavisi od vychovy a podmienok za akych sa utvaral.
    Rozum- to je nasa inteligencia vrodena+/- ziskana.
    Zvacsa v zivote "bojujeme" sami so sebou..nas rozum,nas charakter a nas temperament su v neustalom boji a pri tom nepretrzitom svare zistujeme ze dakedy mame/nemame dost rozumu pre svoj charakter a dost charakteru pre svoj temperament alebo dost charakteru pre svoj rozum alebo vela temperamnetu pre svoj charakter....cize kazdy podla svojho svedomia a vedomia, nie je tak Daimonoin?
    Slobodny clovek je potial slobodny pokial sa nenecha strhnut vlastnou naruzivostou--vtedy sa stava otrokom!!
    Nisi paret,imperat!

    publikované: 17.09.2008 12:30 | autor: august comte (e-mail, web, neautorizovaný)
  25. .
    Naša prehumanizovaná spoločnosť popiera fakt, že kriminálnikov nechceme izolovať zo spoločnosti, ale ich potrestať.
    publikované: 17.09.2008 12:53 | autor: qedisk (e-mail, web, neautorizovaný)
  26. comte
    vymýšľať si samozrejme môžeš čokoľvek. Môžeš to zabaliť do nič neobsahujúcich slov a fráz, iná vec je dokázať tvoje tvrdenia.
    Z hľadiska vedeckej evidencie sa osobnosť človeka a jeho schopnosti prakticky nemenia celý život, ak nerátame starecký úpadok.
    Z hľadiska vedeckej evidencie, teda najmä neurobiológie a evolučnej psychológie je predstava, že sa zásadne môže zmeniť myslenie a osovbnosť človeka vplyvom zmien v prostredí asi tak naivná, ako keby si tvrdil, že ak budeme človeka dostatočne dlho hádzať do vody, narastú mu žiabre a pľúca sa zmenia na žiabre, pretože zmena osobnosti a kognitívnych schopností človeka vyžaduje od organizmu rovnaké nároky ako zmena pľúc na žiabre, alebo rúk na plutvy. To sú zmeny, na ktoré organizmus nie je disponovaný.
    Ľudský mozog nie je formovateľný, ako si naivne myslíš. Má vrodené kognitívne štruktúry, ktoré sa prírodným výberom formovali milióny rokov, teda v čase, kedy o civilizácii nebolo možné ani snívať. Preto uje mozog formovaný na plnenie úloh, v ktorých žili naši prapredkovia. A nielen to. Mozog je formovaný do určitej štruktúry modulov. Táto štruktúra je daná geneticky a je nemenná. Človek sa rodí s určitou osobnosťou a určitými kognitívnymi schopnosťami a tie sú nemenné. Jediné, čo sa mení slúsenosťou je konkrétny obsah týchto modulov. Je to podobné, ak listnatý strom. Má svoje základné konáre, a tie ke´d už narástli sa nemenia do konca života, hoci každý rok ich obsadia iné listy.
    Pre mňa táto diskusia končí. Ty si samozrejme môžeš myslieť čokoľvek, môžeš mi tvrdiť, že ak človek cjhce, môže len pomocou sústredenia lietať. Veriť môžeš čomu len chceš. Ale tvoje tvrdenia nie sú v súlade so súčasným poznaním. To je asi tak všetko.
    publikované: 17.09.2008 13:04 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  27. qedisk :)
    humanizmus je myšlienkový koncept, ktorý popiera prirodzenosť človeka.
    Humanizmus je jedno z najhlúpejších myšlienkových hnutí na svete. Hoci svojou štruktúrou a značnou časťou obsahu vychádza z kresťanskej teológie, vo svojej ateistickej forme popiera Boha. V mene idealizovaného človeka je humanizmus schopný akéhokoľvek znásilnenia toho reálneho človeka, vrátane genocídy. Áno, aj nacistická ideológia je svojím konštruktom a pôvodom humanistická ideológia.
    publikované: 17.09.2008 13:18 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  28. Daimonion
    Takze moj dojem /pocit na zaklade uvahy bol spravny.
    Zelam vela stastia a odvahy.


    publikované: 17.09.2008 13:23 | autor: august comte (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014