Daimonion vonCave

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Poznámky ku kríze I.

Nazbieralo sa mi zasa pár postrehov ku svetovej hospodárskej kríze
… Zhrnutie podstaty krízy:
  • Veľa súčasne pôsobiacich síl z rôznymi vektormi, súčasne však spojených kauzálnou súvislosťou vytvára cyklus: stabilný rast » bod nestability (bifurkácia, kríza) » stabilný rast
  • Neustály rast globálneho trhu či už z hľadiska kvantity alebo štruktúry v druhej polovici 20. storočia musel raz zákonite skončiť
  • Hybnou silou tohoto rastu bol extenzívny nárast potrieb financovaný finančným kapitálom, kde podiel reálnych financií voči očakávaným ziskom stále klesal, čo sa prejavilo celkovo nebývalou mierou zadĺženosti všetkých, občanou, firiem a štátov.
  • Stav za bifurkáciou: reštrukturalizácia dlhov, výroby, potrieb a spotreby.

… Hoci by mnoho ekonómov nesúhlasilo s tvrdením, že ide o hospodársku krízu, ale iba o hospodársky pokles, pretože nejde o krízu všetkých odvetví hospodárstva, ale iba o štrukturálnu krízu, nemyslím si, že definície sú všemocné. Nikdy nešo o krízu všetkých odvetví, to po prvé a po druhé, takáto definícia zakrýva podstatu hospodárskej krízy a to že ide o typický nelineárny proces.

… Finančná kríza na hypotekárnom trhu nie je príčinou hospodárskej krízy, ale jej dôsledkom. Kým bol hospodársky rast, tak američania veselo brali hypotéky, pretože bola dôvera v ich splatenie v budúcnosti. Keď začali američania menej kupovať, začal pokles a budúce peniaze strácali na hodnote. To spustilo hypotekárnu krízu, ktorá ako ďalej spustila lavínu závislých procesov.

… Morálny aspekt krízy. Pre bežného človeka je ťažko prijať predstavu, že je iba súčasťou procesov, ktoré sú mimo jeho vôle, či vôle iných ľudí. Preto vždy hľadá viníka, Boha alebo zlých ľudí s morálnym deficitom. Aj za súčasnou krízou vidí kde koho: chamtivých finančníkov, či kapitalistov, alebo na strane druhej hlúpe vlády, ktoré nevedia kontrolovať a riadiť trh. Ako vždy, keď sa na niekoho ukazuje prstom, zároveň sa ukazuje na seba tromi. Tí istí ľudia, ktorí sú ochotní dnes kameňovať ešte pred rokom vďačne prijímali výhody, ktoré svetový finančný trh ponúkal, najmä stály nadbytok voľného finančného kapitálu, ktorý bolo možné okamžite získať a investovať napríklad na takom Slovensku, kde v priebehui pár rokov vyrástol doslova nový priemysel. Ak by im vtedy niekto povedal: „nechcite nové fabriky na Slovensku, pretože je to za cenu celosvetového zadĺženia“, tak by ho považovali za nemorálneho blázna, ktorý chce chudobu a zaostalosť. Tá istá chamtivosť, ktorá tvorila blahobyt vedie k jeho zrúteniu. Lenže to je chamtivosť všetkých, doslova každého na trhu, aj toho, čo chce iba žiť s priemerným platom a priemernými potrebami na úrovni štandardu strednej triedy. Spoločenstvá, kde ľudia spotrebujú iba to čo sami vyprodukujú síce žijú oveľa jednoduchšia a skromnejšie ako my, ale nepoznajú hospodárske krízy.

… Samozrejme politici si prihrejú polievočku. Najmä komunisti masívne ohlupujú ľudí tvrdením, že ide o krízu kapitalizmu, ktorú sme v bývalom totalitnom režime nepoznali. Opak je pravdou. Tým, že komunistický štát plne reguloval ekonomiku pomocou plánovania výroby a spotreby, úplne zastavil vývoj potrieb spoločnosti. Presnejšie povedané — rád by bol zastavil, či aspoň spomalil vývoj potrieb. Lenže ten sa zastaviť nedá. V slobodnom svete rast výroby podmieňoval rast blahobytu najmä strednej triedy a to spätne pôsobilo na rast púotrieb. Komunistické štáty stále viac a viac zaostávali za civilizačným vývojom vo svete a vlastne vytvárali voči budúcnosti rast dlhu, ktorý nazývam civilizačným dlhom. Civilizačný dlh dosiahol obrovských rozmerov. Po páde komunistických režimov nastal obrovský nárast spotreby, krytý najmä dovozom tovaru. Zároveň padli do blata socialistické štátne firmy, ktoré vďaka beznádejnej zastaralosti neboli konkurencie schopné (tiež súčasť civilizačného dlhu). Tento dlh doteraz nie sme schopní vyčísliť, pretože jeho súčasťou je aj školstvo, ktoré nezodpovedá potrebám slobodného trhu, myslenie ľudí, ktoré je založené na paternalizme štátu (ktorý politik mi dá viac), katastrofálne zaostalá veda a mnoho iných aspektov. To, že v Konsolidačnej banike je tento dlh vyčíslený na vyše 3.7 mld € (110 mld Sk) + podstatná časť štátneho dlhu (väčšinou daň za transformáciu spoločnosti) minimálne 18 mld € (570 mld Sk). Kým prvá československá republika patrila medzi prvých desať najvyspelejších štátov sveta, civilizačný úpadok nás dostal medzi rozvojové krajiny s obrovským dlhom.

… Veľký deň nastal — padli slávne General Motors. Padli mimo iné aj vďaka chamtivosti zamestnancov, ktorí ešte v minulom roku odmietli program odbúrania priveľkých sociálnych benefitov, program, ktorý znižoval konkurencieschopnosť detroitských automobiliek. Hľa chamtivosť o ktorej sa akosi nehovorí, pretože to nie je politicky korektné v rovnostárskej Európe. Zato chamtivosť burzových maklérov, ktorí v prvom rade oberajú navzájom sami seba — to je chamtivosť s veľkým CH. Oni údajne spôsobili krízu, nie tie milióny ľudí čo žili na dlh, čo si brali spotrebné a hypotekárne úvery, čo sa prostredníctvom kreditných kariet zadĺžili na desiatky rokov dopredu, len aby dnes mali štandard, na ktorý si nezarobili. Tí nie sú chamtiví, ale podľa ľavičiarov sú chamtiví tí, ktorí prostredníctvom pôžičiek a rozloženia rizík do hadgeových fondov si na tomto pôžičkovom boome uchmatli svoju čiastku, ktorí vlastne umožnili, aby si tie milióny mali čo požičať. Vtedy pred ich bránami stáli vlády všetkých štátov (najmä európskych), aby si prostredníctvom pôžičiek fiktívnych peňazí budovali štedré sociálne programy. Vtedy tí čo upozorňovali na takéto riziká boli označovaní za antisociálnych pravičiarov a chorých neoliberálov.

… Komické. Súdruh Obama vyjadril znepokojenie nad tým, že masívne rozhadzovanie vládnych peňazí do hospodárstva adekvátne nezvýšilo zamestnanosť v USA. V predchádzajúcich častiach tohoto cyklu som sa snažil doložiť, že ide o krízu z nadvýroby, alebo krízu spotreby. Strkanie peňazí do nadvýroby je úplný nezmysel a on to dobre vie. USA sa snažili udržať zdochýňajúce automobilky pri živote finančnými injekciami už za Bushovej vlády. A tak to bude robiť každá vláda, ktorej primárne ide o moc. Len voličom treba preukázať nejakú aktivitu, väčšina z nich aj tak ekonomickým zákonitostiam nerozumie ani v základnom rozsahu.

Kríza | stály odkaz

Komentáre

  1. kriza
    tak za prve sa nejedna o hospodarsku krizu ale o financnu krizu...a za druhe vsetko je sposobene nizkou kupischopnostou obyvatelstva
    publikované: 09.06.2009 18:02 | autor: pet (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Mám dotaz...
    ..či skutočne nejde iba o krízu kapitalizmu. Komunistický štát ako píšeš úplne zastavil vývoj potrieb, čím začal zaostávať za civilizačným vývojom a jeho firmy prestávali byť konkurencieschopné... s kapitalistickými. Ale čo keby existovali iba socialistické/komunistické štáty? Potom by tieto štáty nemali za kým zaostávať a ich štátne firmy by nemali voči komu strácať na konkurencieschopnosti. Nebol by potom celý svet jedným spoločenstvom, kde síce ľudia žijú jednoduchšie a skromnejšie /nie však ako úplní divosi/, ale nepoznajú krízy?
    publikované: 10.06.2009 08:52 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. je to dobrá otázka
    a ak sa zadarí skúsim svoj názor formulovať v samostatnom článku.
    publikované: 10.06.2009 09:26 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  4. sestko - nebol by
    Komunistické firmy neboli iba konkurencie neschopné voči kapitalistickým firmám. Ony neboli schopné zabezpečiť základné potreby ľudí. Veď vieš, že nie že v komunistických štátoch nemali výrobky na vyššej alebo rovnakej kvalitatívnej úrovni ako v slobodných krajinách. V komunistických štátoch neboli niektoré výrobky vôbec, alebo niektoré chýbali dočasne. Napríklad vôbec neboli niektoré výrobky elektrotechnického priemyslu,,chemického, potravinárskeho a niektoré chýbali zatiaľ iba dočasne ( cukor, toaletný papier, zubná pasta, pracie prášky..) Pretrvávanie komunistickej diktatúry neviedlo k jednoduchšiemu spôsobu života, ono viedlo k živoreniu a postupnému prechodu na úroveň opíc, teda okrem vyvolených súdruhov komunistov. To na ekonomickej úrovni. Na kuľtúrnej a duševnej úrovni to bolo ešte horšie. Komunisti potrebovali tupé stádo oviec.Už aj opice by im prekážali. K ich najväčším nepriateľom patrilo slobodné myslenie.
    Komunisti sa len tvárili a tvrdili, že nepoznajú krízy, a žiadna kríza sa ich nedotkne (porovnaj s vyhláseniami niektorých terajších neokomunistov).Musím však povedať, že v tomto mali v skutočnosti pravdu. Nepoznali krízy. Oni boli stále v jednej veľkej permanentnej kríze.
    publikované: 10.06.2009 12:02 | autor: pako (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. Tažko mi posúdiť...
    ..či bola počas slocializmu ustavičná kríza. Ja som žil v socializme 15 rokov a nepamätám si, že by mi niekedy niečo chýbalo. Môj otec hovorí, že v našej rodine bola vždy vyššia ponuka ako dopyt. Rodičia nám skôr museli nanucovať spotrebu. Možno je to povahou, že sme/som spokojní/ý s málom. Pritom moji rodičia neboli žiadni papaláši, skôr radoví inžinieri v závodoch. Bolo to naše najlepšie obdobie... chodili sme na dovolenku do Bulharska na miesta, kde si dnes bežný slovák nedovolí zaplatiť pobyt.. ostrov Nesebar a podobne... takže neviem. Detstvo som strávil v knihách, takže aj s kultúrou som bol spokojný. :) Čo sa týka slobodného myslenia..socialistický režim nebol dosť silný, aby mohol tolerovať/ignorovať všetky názory, ako to dokáže kapitalizmus..
    publikované: 10.06.2009 13:40 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Vieš čo je zvláštne, sestko?
    Že žabe nechýba let orla.
    publikované: 10.06.2009 15:27 | autor: pako (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. Ani bociana.
    publikované: 10.06.2009 15:38 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. kriza
    Ono aj tak skor alebo neskor sa vratime ku komunizmu pretoze kapitalizmus nikam nevedie,dostal sa do slepej ulicky!Uz dokonca aj ty najodanejsi ludia kapitalizmu stracaju nad nim kontrolu...
    publikované: 10.06.2009 19:09 | autor: pet (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014