Daimonion vonCave

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Reginkin posttraumatický šok

Ako som musel svojmu psíkovi poskytnúť psyhologickú pomoc.

Reginku napadol veľký pes. Nebol som pri tom, takže neviem o čo išlo. ale zrejme o nedorozumenie. Reginku jej súper aj trocha poranil.

Dôsledky boli zaujímavé. Javila všetky známky posttraumatického šoku, aký poznáme z psychológie. Okamžite prestala komunikovať. Vyhýbala sa kontaktu s nami. Stratila záujem o akékoľvek okolité dianie. Tento, inak veľmi "ukecaný", pes prestal vydávať akékoľvek zvuky.

Aj keď sme ju samozrjme prezreli a nenašli žiadne podstatnejšie zranenia, dostala na druhý deň zvýšenú teplotu. Potravu síce prijímala, ale bez zvyčajného nadšenia. Nejavila nijaké známky choroby, okrem zvýšenej teploty.

Podobné správanie sa popisuje u ľudí, ktorí utrpeli silný šok, napríklad po prírodných katastrofách, alebo nejakej vojnovej udalosti.

Stav trval vyše dvoch dní, a zaujímavé bolo, že očividne pomáhalo sústavné láskavé prihováranie sa psíkovi, ktorý (pochopiteľne) slovám nerozumel, ale z nejakých dôvodov mu pomáhal samotný fakt tichej jednostrannej komunikácie. Podobne reaguje človek na cielený rozhovor s psychoterapeutom. Aj metóda je v podstate rovnaká: pacientovi nič nevnucujete, iba vytvárate stále širší priestor na komunikáciu, v ktorom slová pomaly nadobudajú na význame.

Aj keď pes nerozumie slovám, dlhý spoločný vývoj s človekom (asi 100 tis. rokov) zabezpečil aj v tomto spoločný komunikačný priestor. Pes tým, že sa mu prihovárate, zrejme postupne získava stratenú istotu, asi v otázke svojho umiestnenia v hierarchii svorky. Veď z čoho iného mohol prameniť v tejto udalosti postraumatický šok? Zranenie bolo nepatrné, doma už nebezpečenstvo od cudzieho psa nehrozilo. Len istota Reginkinho sveta (nech už je to u psa čokoľvek) bola narušená. Jej svet ju neochránil pred nebezpečím. V podstate u ľudí ide o to isté.

Pozorovaním svojej družky v svorke aj po tejto udalosti som dospel k záveru, že u cicavcov možno predpokladať oveľa komplexnejšiu formu psychickej činnosti, ako sme neraz ochotní pripustiť. V podstate sa niet čomu čudovať - čím je svorka ako celok úspešnejšia, tým viac závisí na komunikácii a samotná komunikácia sa stáva viac a viac komplexnou.

Otázkou je, či toto správanie je dané geneticky, alebo memeticky. Ja by som sa skôr priklonil k názoru, že u cicavcov sa vyselektoval taký genofond, ktorý umožňuje vytvárať zložitú sociálnu komunikáciu, ale obsah tejto komunikácie a aj jej štruktúru vytvárajú mémy. Ak sa nájdu podobné psychické vzorce u rôznych druhov, tak to vyplýva skôr z logiky veci, teda z podobných situácií, ktoré uprednostňujú jeden typ mémov pred iným, ako z nejakého spoločného genofondu.

Tento názor ovšem nemám čím podložiť, len úvahou: sociálna komunikácia je príliš zložitá problematika podliehajúca výraznej dynamike. Nie je preto výhodné, ak je podriadená tak pomalému aparátu, ako je prírodný výber na úrovni génov.

Ak je to tak, je možné postulovať zaujímavú hypotézu. V danom ekopriestore sa dostávajú viaceré druhy do kontaktu. Je možný medzidruhový prenos mémov? Existujú určité náznaky. Veď určitým formám správania sa rozumejú rovnako viaceré druhy, napríklad podriadenie, výstraha a podobne. Iné sú vyslovene vnútrodruhové. Napríklad cerenie zubov u opíc je výraz dobrej nálady (úsmev) u dravcov naopak výzva na súboj. Zvykne sa to vysvetľovať na báze výhodnosti pre gény. Potom ale treba vysvetliť, prečo je nejaké správanie spoločné a iné zasa vnútrodruhové.

Ak by sme sa na to pozreli z memetického hľadiska, určité správanie je nejaký imitovaný vzorec, ktorý je vtedy úspešný, ak je výhodný pre imitujúceho a aj pre pôvodcu. V tom prípade môže byť gesto podriadenosti medzi druhmi šíriteľné, pretože zvyšuje šancu na prežitie, kdežto cerenie zubov nopak môže mať v každom druhu iný význam.

Je to pravda číra špekulácia. S memetikou je to ovšem vždy tak. Napriek tomu si myslím že je to zaujímavá veda so silným potenciálom.

Reginka sa už zo svojho šoku spamätala a je to rovnaký psík, ako predtým. Ako vždy, som jej vďačný za ďaľšiu príležitosť k pochovaniu nejakej stránky antropocentrizmu.


Evolúcia | stály odkaz

Komentáre

  1. V komplexnom pohľade na vec
    sa pozorovateľovi môže zdať, že došlo k medzidruhovému prenosu mémov, avšak je dokázateľné, že jedince rozličných druhov môžu žiť v obojstranne výhodnej symbióze, čím dochádza k prenosu dôsledkov, čiže foriem správania a ak jedinec istého druhu dlhodobo žije vo svorke druhu iného, vnútorne sa prispôsobí odpozorovaním správania vodcu svorky, ktorý je iného druhu ako jedinec pozorujúci. <br /><br />Som rád, že Reginke je už fajn :)
    publikované: 29.05.2005 12:51 | autor: Gnaag (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. :))
    dobre pozorovanie
    publikované: 29.05.2005 22:05 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014