Daimonion vonCave

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Mystifikácia kultúrnymi elitami III: Memetika v instantnom prášku

Cyklus "Mystifikácia kultúrnymi elitami" som začal písať pred štyrmi rokmi a mal mať tri časti. Nuž tú tretiu som napísal až teraz a bude postupne vychádzať v malých naraz stráviteľných kapitolách. Dnes začnem veľmi stručným výkladom vedy zvanej memetika. Podotýkam, že je to moja verzia memetiky za ktorú som plne zodpovedný.
V tretej šasti cyklu by som rád pohovoril o umení trocha hlbšie. Prečo niekto má rád Desmod, či rap a iný to isté neznáša a dá prednosť Mozartovi, Johnovi Cageovi. A naopak. Prečo sa tak úspešne uplatnia jednoduché melódie a texty a tie údajne "vysoko kvalitné" zasa nie?

Veľmi dobrou odpoveďou je teória mémov. Podľa tejto teórie je každý základný element ľudskej kultúry, ktorý je spoločne zdieľaný viacerými ľuďmi mémom. Sú to myšlienky, návody, melódie, vtipy - skrátka všetko, čo tvorí ľudskú kultúru.
Mémy majú jednu podstatnú vlastnosť - majú schopnosť sa rozmnožovať, podobne ako gény (názov nie je zvolený náhodne). Tak ako sa gény prostredníctvom organizmov replikujú pokiaľ možno do čo najviac organizmov, tak aj mémy sa snažia rozmnožiť pokiaľ možno do čo najviac hláv. Gény a mémy sú dve formy toho istého - replikátora. Replikátor sa vyznačuje tým, že sa snaží zmnožiť do čo najviac kópií. Ak o tie isté zdroje (biotop, či hlavy) súťažia dva rôzne replikátory (gény, mémy), väčšiu časť zdrojov obsadí ten, čo sa z nejakých dôvodov dokáže šíriť rýchlejšie. Tomuto procesu sa hovorí prírodný výber.
Tak ako sa gény spájajú do kooperujúcich celkov (DNA, RNA) a tým zvyšujú svoju šancu na úspech, tak aj mémy sa šíria ľahšie, ak sa spájajú do komplexov, ktoré nazývame memplexy. Napríklad náboženstvá sú také memplexy. Memplex môže chápať ako pandat pojmu orgynizmus v biológii. Mém celibátu by nemal šancu šíriť sa ak by nebol spojený do memplexu s mémom posmrtnej odmeny a večnej blaženosti.
Umelecké diela, rovnako ako prvky zábavy sú memplexy. Prečo sa šíria a ako to robia? Predstavím vám mém, ktorý má malú šancu na širenie: "Sex je zlo". Po prečítaní si väčšina z vás nájde protiargumenty, alebo toto tvrdenie jednoducho ignoruje a do ich hláv sa nerozmnoží a ani z ich hláv sa nebude šíriť ďalej. Lenže ja vám to nedovolím, pretože skúsim pokračovať.
Skúsim mém: "Sloboda je pre človeka veľmi dôležitá". Tento mém pravdepodobne už je replikovaný vo väčšine hláv, ktoré si toto moje tvrdenie prečítali, a tak sa môj mém nemal problém usadiť v nich vedľa podobných mémov. Mém o slobode uspokojuje prirodzenú potrebu organizmu získať o prostredí čo najviac dôležitých informácií, aby dokázal v rôznych situáciách rozoznať pre seba čo najviac možností riešenia a mohol sa tak rozhodnúť pre to preň najvýhodnejšie. Čím mám väčšiu slobodu, tým mám viac možností pre rozhodovanie. Mém slobody má čo ponúknuť organizmu a tak sa veru šíri veľmi úspešne.
Teraz sa vrátim k mému o sexe. Vytvorím memplex: "Sloboda je pre človeka veľmi dôležitá. Sex obmedzuje slobodu. Sex je zlo." Takýto memplex je už asi ťažšie odmietnuť a myslím, že má šancu sa rozšíriť do viacrých hláv, ako osamotený mém: "Sex je zlo".
Je to jednoduchý príklad a má slúžiť čisto na ilustráciu faktu, že mémy k tomu, aby mali úspech musia priamo, alebo pomocou iných mémov uspokojovať nejaké vrodené potreby organizmu, v našom prípade druhu Homo sapiens.Tie mémy, ktoré priamo uspokojujú nejaké potreby organizmu sa nazývajú hook mémy.
Každý úspešný memplex musí teda obsahovať minimálne jeden hook mém, musí uspokojovať prirodzené potreby organizmu. Ak sa má nejaký artefakt úspešne šíriť, musíme v ňom hľadať tie háčiky, ktoré mu pomôžu zadrapiť sa do hlavy. Evolúcia nás vybavila určitou škálou psychických mechanizmov (nesprávne: inštinktov), ktorými rovnako ako všetky cicavce rozoznávame čo je pre nás výhodné a čo nie, presnejšie povedané: čo je výhodné pre rozmnoženie našich génov. A tak máme pocity súvisiace s rozmnožovaním, s postavením v hierarchii svorky, so zháňaním potravy, s orientáciou v prostredí a podobne. Súhrnne ich vnímame ako pocity. Tie nám hovoria toto je "dobré" toto zasa "zlé". Pocity sú presne tým, čo Sigmund Freud nazval nevedomím (Unbewustsein), pretože ich nevnímame vedome, iba ich vedome interpretujeme. No a presne tieto pocity sú tie štruktúry v mozgu, na ktoré sa iné štruktúry - mémy - nahookujú, alebo ak chcete, ktoré tieto mémy dráždia rovnako, ako zmyslové podnety.
To ako sú vrodené štruktúry schopné vnímať podnety závisí v prevažnej miere od biologického replikátora - génov. Niekto na nepríjemný podnet reaguje ústupom iný agresiou. To bol pravdaže hrubý príklad. Celková reakcia vrodeného Ja je oveľa jemnejšia a mnohoznačnejšia. Pre našu potrebu je dôležité vedieť, že to, či sa nejaký mém má schopnosť replikovať do tej ktorej hlavy závisí od jej vrodeného nastavenia.
Mémy tvoria naše vedomie. Od narodenia, ba ešte aj pred ním vytvárajú skoro do puberty obsah toho, ako vnímame seba a svet, vytvárajú akýsi parazitný orgán na evolučne staršom mozgu. Tento sa zvykne nazývať egoplex - teda memplax Ja.
Každý memplex, ktorý nemá byť rozleptaný pôsobením iných mémov musí obsahovať obranné mémy. Povedané evolučnou terminológiou: je v zájme ostatných mémov memplexu obsahovať také mémy, ktoré bránia replikácii rozleptávajúcich mémov. Ešte presnejšie: memplexy, ktoré obsahujú obranné mémy majú v populácii väčšiu šancu na prežitie, ako také, ktoré ich nemajú, preto postupne v populácii prevážia. To je napríklad dôvod, prečo ak niekto prijme v mladosti nejaký komplexný názor len veľmi ťažko ho opúšťa. Je to tým ťažšie, čím je ten nový názor "opačnejší", teda povedané memeticky: čím viac toxických mémov obsahuje voči starému memplexu. Platí skôr opačný proces. Existujúci memplex naberá viac a viac sebapotvrdzujúcich a obranných mémov až sa stáva prakticky nezničiteľný. To je najzreteľnejšie u už dávno "hotových" osobností v strednom a vyššom veku. Obranné mémy dokážu aj zjavne odporujúce fakty pretransformovať do vyhovujúcej podoby pre memplex.
Memplexy podobne, ako organizmy vytvárajú rôzne formy spolužitia. Nájdeme parazitujúce memplexy, symbotické štruktúry, ale ja niečo podobné potravinovému reťazcu. Preto sa dá hovoriť o memetickej ekológii, ktorú ja skrátene nazývam mekológia. Memplexy rovnako ako organizmy obsadzujú mekologické niky a habitáty a súťažia o ne, pričom využívajú podobne ako organizmy rôzne populačné stratégie, z ktorých nás najviac budú zaujímať  r a K stratégie. Zjednodušene povedané r stratégia je orientovaná na veľa jednoduchých potomkov, z ktorých určite niektorí prežijú, kým K stratégia je orientovaná na potomkov vybavených mnohými schopnosťami na prežitie, pričom však ich môže byť zákonite menej, ale viac z nich prežije.


Obsah cyklu

Mystifikácia kultúrnymi elitami I
Mystifikácia kultúrnymi elitami II
pokračovanie zajtra...

Mystifikácia kultúrnymi elitami | stály odkaz

Komentáre

  1. No konecne som dozvedela
    co je to hook mém...Uz sa tesim na dalsie informacie...
    publikované: 02.03.2009 13:47 | autor: eulalia (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Aké z toho plynú dôsledky.
    Predstav si, že by sme sa toto v škole učili rovnako ako geografiu - 2 hodiny týždenne. Čo by sa stalo? Alebo keby tieto poznatky začala používať veda (to v budúcnosti aj začne) na "spravovanie" spoločnosti, čím by nahradila politikov a ekonómov?
    publikované: 03.03.2009 21:51 | autor: qedisk (e-mail, web, autorizovaný)
  3. Ešte...
    r vs. K stratégia: hovoriť povrchne k mnohý ľuďom, alebo poriadne naučiť tomu, čo si myslíme, len vybraných jedincov? Asi takto to vidím ja pri tej r/k stratégii. Momentálne sa snažím prejsť k stratégii K.
    publikované: 03.03.2009 22:19 | autor: qedisk (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014