Daimonion vonCave

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Osudové rozpaky Daniela C. Dennetta

V životnej ceste každého vedca, či filozofa, ktorý sa zaoberá živými systémami (nech už pod tým chápeme čokoľvek) zrejme nevahnutne nastáva moment, kedy sa musí vyrovnať s pojmom nevyhnutnosti. A vtedy nastávajú podivuhodné konflikty mysle.
Z jednej strany doliehajú víťazoslávne pocity víťazstva z dosiahnutého poznania ďalších a stále ďalších poznatkov o tom ako fungujú organizmy, ako funguje naša myseľ. Všetko má svoje príčinne-následné vzorce, skúmanie našej podstaty má charakter vytrácania sa tajomného a nepochopiteľného. Najprv sa vytratila záhada nášho pôvodu v evolučnej teórii, a potom pomocou tej istej teórie uplatnenej na mysel sa vytráca aj posledné záhadno tohto sveta. Na všetko sú konzistentné teórie, všetko pripomína síce neurčitý, ale predsa len stroj. Niet miesta pre dušu, zato je veľa priestoru pre "mechanizmy".
Na strane druhej stojí zdesenie a výkrik: kde je potom slobodná vôľa? No nie je, mal by povedať filozof, ktorý sa zaoberá evolúciou. Jednoducho nie je. Lenže tento záver je zdá sa pre normálneho človeka vnútorne neprijateľný.
Veľa som sa naučil od evolučného filozofa Daniela C. Dennetta. Jeho chápanie mysle ako evolučne spojitého procesu vynárania sa z nevedomých foriem do vedomých je mne veľmi blízka. O to viac som bol prekvapený, keď som si prečítal jeho rozhovor pre online časopis Reason , venovaný jeho knihe Freedom evolves . Kniha je venovaná snahe zachrániť pre človeka pojem slobodnej vôle.
Hneď na začiatku rozhovoru odpovedá na otázku, prečo takýto názov knihy
Pretože ľudia pociťujú akúsi zvláštnu antipatiu voči evolúcii a materializmu. Myslia si, že ak evolúcia skutočne prebehla, potom sú iba zvieratami alebo robotmi, že nebudú potom slobodní ani zodpovední a ich život nebude mať žiaden význam. Cieľom knihy je ukázať, že opak je pravdou. Len vtedy, keď budeme chápať život z pohľadu evolúcie, pochopíme, čo vlaste naša sloboda je. Zistíme, že je skutočná. Zistíme, že je iná a lepšia než sloboda iných zvierat, ale je produktom evolúcie. Nie je nadprirodzená.
Takáto odpoveď od evolucionistu je skutočne pozoruhodná, veď ak nie sme "iba" zvieratá, čo sme ešte navyše??? A prečo sú zvieratá "iba" zvieratá? Človek, ktorý pozoruhodne popísal vývoj mysle od reaktivity po prediktívnu myseľ a vedomie, určite aj preto, aby definitívne vyhnal ducha "duše" z filozofických seansí, zrazu zadnými vrátkami vpustí niečo "viac". Ale čo? No že máme síce prirodzenú, ale predsa "inú" slobodu ako majú zvieratá. Samozrejme - Dennett vie, že aj zvieratá majú myseľ a slobodnú vôľu, len... no akosi inak slobodnú. Žeby sa nám upotená kresťanská dušička vyhodená dverami vracala oknom? Nedôslednosť anglosaských filozofov ma vždy znova a znova prekvapuje.
Poďme však ďalej..
V podstate sme slobodejší, ak determinizmus existuje, než keby tomu tak nebolo.
...
Ak existuje determinizmus, potom je menej náhodnosti. Menej nepredvídateľných udalostí. Aby sme boli slobodní, potrebujeme schopnosť vytvárať spoľahlivé úsudky o tom, čo sa ďalej stane, aby sme tak mali na čom založiť naše konanie.
Predstavte si, že musíte prejsť cez pole a blýska sa. Ak pripustíme determinizmus, je možné, že budeme vedieť, kedy blesk udrie. Informácie môžeme získať dopredu a môžeme si tak načasovať, kedy prebehneme. To je oveľa lepšie ako spoliehať sa na nejaký celkom náhodný proces. Ak sa všetko deje náhodne, sme vydaní blesku napospas.
Zreteľnejším príkladom sú snáď obavy z genetického determinizmu, ktorému ľudia vôbec nerozumejú. Ak by bol účinok našich génov na našu pravdepodobnú anamnézu chaotický, alebo dokonca náhodný, znamenalo by to, že by sme s tým nič nemohli urobiť. Nič. Bolo by to ako ruská ruleta. Iba by sme sedeli a čakali.
Ak však existujú spoľahlivé vzory – ak existuje určitý stupeň determinizmu – potom môžeme urobiť určité opatrenia, aby sme sa ochránili.
Čiže "inakosť" našej slobody tkvie v tom, že mačka nepozná, kedy udrie blesk na pole, ale my to dokážeme predvídať a radšej počas búrky cez to pole nepôjdeme. Táto "inakosť" je ale iba kvantitatívnej povahy, nie kvalitatívnej, pretoýe my rozoznáme viac vzťahov v prostredí ako mačky a mačky zasa viac ako povedzme červíky v pôde toho poľa.
Lenže ak je niečoho viac, alebo menej, je to stále to isté, len je toho viac alebo menej. Nie je to inakšie. A to by mal filozof vedieť a ja si myslím, že to aj vie. V pozadí totiž straší ten pocit, že človek je niečo "iné" ako napríklad mačka. Ale to nie je na tomto výklade to najspornejšie.
Povedzme naučím mačku aby ak hrmí, neliezla cez pole. Je slobodnejšia ako iné mačky? Zrejme sa zhodneme, že nie je, pretože robí to, čo od nej chcem ja, nie, čo chce ona. V inom prípade tak mačka ako aj ja máme rovnakú slobodu, napríklad ak horí zápalka môýeme do nej strčiť prst (labku) a nemusíme. A základná otázka je, prečo sa nepopálime, ak máme úplne slobodnú voľbu? Zrejme preto, že obe možnosti nie sú pre mačku a mňa rovnako výhodné, skrátka vyhneme sa utrpeniu, ak môžeme. Celý aparát našich myslí slúži na to, aby sme vyhľadávali pre nás výhodné možnosti a vyhýbali sa nevýhodným. A ak je mozog a vlastne celý organizmus konštruovaný na hľadanie najvýhodnejších riešení, tak sme sa veru nijako nezbavili determinizmu, práve naopak. A ak sú naše reakcie na podnety z prostredia vopred predurčené týmito deterministickými mechanizmami, tak sme rovnako deterministické stroje, ako napríklad počítače, či hromada piesku. Sme kvalitatívne rovnako neslobodní, či slobodní.
Tak kde je potom to "iné", ktoré nás odlišuje od zvierat? V tom, že dokážeme lepšie spracovať podnety z prostredia a rozoznať viac možností, z ktorých si zákonite a deterministicky vyberáme vždy tú najvýhodnejšiu, rovnako ako iné zvieratá?
O tomto som už raz písal obsiahlejší rozbor v článku Osudovosť . Vtedy som vlastne ešte ani netušil, že neurobiológovia predležili nesporný dôkaz, že to, čím sa tak pýšime, teda vedomie, vlastne koná najprv nevedome. Nech robíme akékoľvek rozhodnutie, pol sekundy pred samotným vedomým rozhodovaním prebiehajú v mozgu masívne nevedomé rozhodovacie procesy a vedomie už vlastne iba splní deterministicky rozhodnuté procesy. Tak kde je potom ukrytá tá slobodná vôľa?

Filozofia | stály odkaz

Komentáre

  1. Inakosť a slobodná vôla
    Zober si dva kusy kameňa. Jeden kdesi v kameňolome alebo pri ceste a ako druhý, Michelangelovho Dávida alebo Pietu. V kameni, ktorého sa dotkol Michelangelo, môžeš naďalej vidieť kus kameňa alebo krásnu sochu, je to len na tebe. Čo myslíš, čo vidí väčšina ľudí v Michelangelových kameňoch a čo vidia v nich zvieratá?
    publikované: 20.01.2009 20:18 | autor: Jan (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Ad/rozhodovanie
    A čo tí nerozhodní váhaví, ktorí si musia hodiť korunou a či eurom aby za nich rozhodla náhoda?
    Alebo i to na ktorú stranu padne minca je vopred deterministicky určené?
    publikované: 20.01.2009 21:55 | autor: bookzin (e-mail, web, autorizovaný)
  3. bookzin - tí nerozhodní
    sa aj tak vždy nejako rozhodnú a vždy si vyberú najoptimálnejšie riešenie, tak ako sú schopní rozoznať optimálnosť.
    Ale inak - determinizmus bez náhody nie je možný. Bližšie teória nelineárnych systémov. Z hľadiska tejto témy však je asi ošidné hľadať slobodnú vôľu v náhodných zmenách.
    publikované: 22.01.2009 13:32 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  4. jan - vďaka za potvrdenie toho,
    že ak je medzi nami sapientmi a inými zvieratami nejaký rozdiek, tak len kvantitatívny. Zviera možno nerozozná kameň od sochy, ja áno, takže mám schopnosť rozoznať viac podnetov z prostredia ako to iné zviera.
    Ale netrúfal by som si povedať, že napríklad pes, alebo iný cicavec nerozozna sochu od kameňa. Len tá socha preň nič neznamená, pre nás áno.
    To máš ako keď sa vyberieš povedzme do lesa. Cítiš vôňu lesa, vidíš všelijaké prvky prostredia, ktoré pre teba nič neznamenajú, ale pre hmyz, či iných obyvateľov lesa znamenajú podstatné veci. Ty si ich ani nevšimneš.
    Rozdiely sú kvantitatívne, nie kvalitatívne.
    publikované: 22.01.2009 13:37 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  5. a ešte som zabudol
    nuž sotva mám nejakú voľbu v tom vidieť v soche Dávida kameň, či sochu. Je to zároveň kameň a socha, takže musím v tom artefakte vidieť oboje.
    Presne tú istú voľbnu mám aj pri ľubovoľnom kameni, teda aspoň ja áno. Môžem v ňom vidieť iba kameň a zároveň v ňom môžem hľadať tvar, výraz, myšlienku - teda čokoľvek. Čo z toho preváži je deterministicky určené mojou schopnosťou rozoznávať tvary, mojou životnou históriou, kultúrnym prostredím, v ktorom žijem. Pri samotnom rozhodovaní si vždy vyberiem pre danú chvíľu pre mňa najlepšiu možnosť, pretože inak sa žiaden organizmus nedokáže rozhodnúť a v tom je ten determinizmus a nesloboda rozhodovania.
    publikované: 22.01.2009 13:44 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  6. Slobodna vola,
    Myslim si, koncept slobodnej vole je pre cloveka dolezity kvoli jeho egu, kvoli myslienke, ze je schopni ovplyvnit svoj zivot. Ak by sme akceptovali ze sme deterministicky stroj, bytie akosi straca zmysel… Aj ked mne osobne je jedno ci slodobnu volu mam alebo nemam, ak by som ju mala niekde hladat, tak je to vo vedomom ovplyvnovani nevedomych/podvedomych psychickych procesov…
    publikované: 22.01.2009 14:20 | autor: eulalia (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. vedomé ovplyvňovanie nevedomých procesov
    je ovšem tiež najprv nevedomé... tá spomínaná pol sekounda masívnych nevedomých procesov, ktorá predchádza tomu vedomému konaniu...
    publikované: 22.01.2009 14:35 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  8. kvantita/kvalita
    mozno ked dennett hovori "naša sloboda je .. iná a lepšia než sloboda iných zvierat" naraza na tu slavnu schopnost ludskej mysle produkovat abstraktne konstrukcie, vytvorit si napriklad moralku alebo nabozenstvo a na zaklade nich sa rozhodovat. oproti macke to nie je len kvantitativny rozdiel v mnozstve pochopenych suvislosti. je to rozhodovanie v ktorom su pritomne cinitele, ktore v uvazovani macky neexistuju ani nevyplyvaju z niecoho, co sa da vidiet na luke. vyplyvaju zo schopnosti spracovat ten isty vnem inou kvalitou. na druhu stranu, je mozne ze tato ludska hrdost na kvalitativne unikatnu schopnost abstraktneho myslenia je len dostatocne velky naskok v kvantite, nieco ako majster artista, ktory po dosiahnuti urcitej urovne fyzickej sily dokaze odrazu robit premety, kym slabsi ziak sa na hrazde len hojda.
    publikované: 23.01.2009 14:46 | autor: bakany (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. prognoza vs. vizia
    Cital som nedavno "Filozofii pro normalni lidi" od Peregrina a ten hovori, ze buduce spravanie cloveka nemozno popisat bez toho, aby ho tento popis neovplyvnil. Kazda prognoza o cloveku je pre cloveka akousi viziou, t.j. prognozou, ktora ma tendenciu sa uskutocnit.

    To "ine" medzi vedami o cloveku a ostatnymi vedami spociva teda pravdepodobne v tom, ze ostatne vedy dokazu vytvarat dost dobre prognozy, zatialco vedy o cloveku nedokazu vytvarat prognozy, ale iba vizie.
    publikované: 26.01.2009 09:09 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. pokiaľ poznám súčasný epistemologický diškurz
    tak sa mi vidí, že dnes už málokto relevantný verí na objektovo - subjektívny model poznania. Napokon aj kvantová fyzika vniesla do problému skúmania prírody úlohu pozorovateľako neoddeliteľnú súčať výsledku experimentu/pozorovania. Ja na objektívnu skutočnosť neverím.
    publikované: 26.01.2009 15:29 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  11. slobodná vôľa
    možno to všetko nieje tak jednostranné... buď máme slobodnú vôľu a rozhodujeme sa slobodne, alebo za nás rozhoduje podvedomie a vedomie to len slpní... buď len slobodná vôľa alebo žiadna slobodná vôľa
    všetko sa bere jednostranne

    raz som pozeral dokument o tyranosaurovi rexovi... (len priklad jednostranného rozhodavania) tyranosaurus rex bol považovaný za dravca, bol idalizovaný... až pokiaľ sa nenašli dôkazy, že požieral mršiny. vedci začali viesť spory o to, či bol T-rex lovec alebo mrchožrút a rozdelili sa na 2 tábory
    v priebeho par rokov bolo pár objavov ktoré potvrdzovali to, že T-rex je mrchožtút, ale aj také ktoré potvrdzovali to, že bol lovec... po vyskumoch jeho kostry a skumani kolko energie by asi spotreboval dospeli vedci ku KOMPROMISU: T-rex bol lovec ktorý sa príležitostne lovil mršinami (ako napr. lev)

    a to je to! KOMPROMIS uz nie jednostranne riešenie... buď alebo!

    tak je to aj zo slobodnou vôľou... bol to ideál slobodne misliaceho človeka ktorý sa tým radí nad ostatné živočíchy na planéte zem, a potom prišla veda a spravila s ideálu "mrchožrúta"

    nemôže to byť tak, že naše podvedomie nám poskytne radu pre nás výhodných možností my si s nich vedome vyberieme???( kompromis)
    to síce neznamená úplnú slobodu ale...

    zamislite sa... nikdy sa vam nestalo, že ste už šli niečo urobyť a v okamihu ste si to rozmisleli???
    napríklad: stál som na zastávke a kútikom oka som videl ako nikto padá (je zima tak bola poľadovica) tak som inšnktívne natiahol ruku, že ho chytím, no bol to chlapík ktorého nemám velmi v láste tak som zastal (toto prišlo podvedome) uvedomil som si však že by to nebolo správne nechať ho spadnúť (o tom som už premýšlal vedome) tak som sa natiahol a chytil som ho... celé to tvalo možno sekundu

    uvedomil som si, že som sa vtedy vedome rozhodol, že ho chytím a preto som nad tým začal uvažovať... možno je to celé hlúposť, možno sa len zúfalo snažím vpustiť idál slobodnej vôle speť zadnými vrátkami
    preto to sem celé píšem

    a ešte... prečo by podvedomie vlastne chcelo speť ideál slobodnej vôle, slobodného človeka, ked som sa už zmieryl s tým, že som biologický stroj a všetko moje konanie, moja exiestencia slúži len na prežitie dnuhu a génov ktorých som nositeľom???... čím je to pre mňa tak dôležité??? je to len vojna neurónov v mojej hlave ktoré sú nosiťeľmi myšlienky slobodnej vôle???

    zaujíma ma váš názor...
    publikované: 21.02.2009 19:33 | autor: sikmunt (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. Nazor
    > Nedôslednosť anglosaských filozofov ma vždy znova a znova prekvapuje.

    Mna neprekvapuje. Ako si spravne napisal, nedosledni su takmer VSETCI anglosaski (na zapad od Slovenska) filozofi. Nie vsak preto, ze by boli hlupi ale preto, ze su za tu nedoslednost plateni (vcetne Noama a Bertranda) a dobre vedia, ze keby netancovali ako im Pan boh spieva, tak by rychlo pokapali od nedostatku zdrojov.

    Nedoslednost v definicii ziveho organizmu je pre spolocnost tym nebezpecnejsia, cim doslednejsie je definovane vsetko ostatne. Preto Dnenett napisal tisice stran.. nie par A4, ktore by +- mali stacit. Len aby sa v tom nedajboze niekto nezacal nahodou orientovat: to by bolo zle.

    Cize predpokladom je organizovana cinnost tychto pseudovedcov, co je dolozene zdrojom ich prijmu, ktorym je Stat.
    publikované: 05.01.2011 16:26 | autor: qed (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014