Daimonion vonCave

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Sám sebe autoritou

Opäť raz na rozcestí.

Bezmocnosť človeka pred principiálnou nemožnosťou úplného poznania je strašná. Tá obmedzenosť včlenenia bez možnosti obsiahnutia celku, ten syzifovský balvan s určitosťou opakovaného pádu pred vrcholom... Je skoro nemožné to prijať so stoickým pokojom. Najrozumnejší postoj, ktorý poznám, je zaťatá rezignácia na cieľ, vyjadrená v hroznokyslej úteche: veď cesta je cieľom.

Človek by skoro až závidel blahoslavenosť chudobných vzdelaním, ktorí najmä vďaka neznesiteľnej ľahkosti bytia Internetu, píšu a píšu a píšu... a myslia si, že niečo objavné, alebo nebodaj hlboké. Skoro by aj závidel, ale pochybnosť, ach Pochybnosť, ukazuje tie čierne diery v obzore bytia pisateľov. A večná otázka: či si ty lepší? Vieš, čo nevieš? Vieš iba čo nevedia druhí a Ty už vieš, alebo aj to nevieš, či vieš?


Oddávna boli riešenia dve, obe samozrejme už z princípu zlé, ale najlepšie, aké môžu byť, a to je predsa len aká-taká útecha. Jedno riešenie ponúka viera. Viera vždy bola je a bude vierou v autoritu mimo moje Ja. Či už je to viera v Knihu, alebo Vodcu, či iného supersamca, viera je bezpečný nástroj ukotvenia vo svete plnom neistôt a nutnosti adaptácie. Viera vopred VIE veci, ktoré ešte len budú, nech už to niekto vysvetľuje ako prozreteľnosť, alebo niekto ako spätnú interpretáciu. Toto nehrá úlohu, istota poznania je nadovšetko a interpretácia je iba nástroj istoty. Preto Kniha stvorená pred tísicročiami, spísaná pred stáročiami môže (a bude) stále hovoriť PRAVDU. Pre tých, čo veria. Ak sa zjavná skutočnosť s Knihou rozchádza - tým horšie pre tú zjavnosť, veď aj zjavnosť je len interpretácia, či nie?

Pre tých, čo neveria, ostáva jediný možný záchytný bod v tomto skurvenom svete, a to je SKEPSA. Je to jediná možná istota. Vedomie, že všetko, čo môžem o svete povedať, je že nič nemôžem povedať s oblažujúcou istotou, vedomie, že všetko, čo viem je, že nič neviem. Toto vedomie má tvár sardonického úškrnu a radosti zo sebatrýznenia. Patrím k tým, čo neveria. Ničomu. Systematicky.

A nikomu. Pre neveriaceho je popieranie autority podstatný nástroj poznania. Popieranie autorít nie je bez osobného zaujatia, aj s autoritami máme vzťah, či sa nám to páči, alebo nie. A je jedno, či ich poznáme osobne, alebo nie. Sme opice žijúce desiatky miliónov rokov v tlupách, kde hierarchia, vzťah k alfa autorite, bol dominujúci socializačný faktor. Ak čítame knihu nejakého človeka, tvoríme si k nemu vzťah podľa toho, či nám sedí do "krámu", alebo nie. Ak nás presahuje svojím postavením, alebo poznaním, je autoritou a my sa s tým vysporiadaváme podľa toho, či je s nami, alebo proti nám. Vzťah. A zasa len vzťah. Je ľahké byť skeptikom voči autorite, ktorá s nami súperí, s ktorou nesúhlasíme. To sa ľahko kritizuje, ale aj veľmi ľahko prehliadne niečo, čo sme ešte nespoznali, čomu ešte vôbec nerozumieme, skrátka čo presahuje náš percepčný rámec. Je ťažké byť skeptikom voči autorite, s ktorou sa stotožňujeme, máme voči nej vzťah rukojemníka k únoscovi, štokholmský syndróm, chválime aj to, čo by sme mali poprieť, sme zaslepení. Ale v pozadí, niekde pod nevedomím, tam hlodá intuícia, to descartovské predpoznanie, že robíme chybu v jednom i druhom prípade. Radi by sme boli poctiví v poznaní, ale biologická determinácia nepustí, a tam, kde by údajne mal byť deklarovaný chladný kalkul, vládne búrka emócií, ach taká plná nepoctivosti.

Niet však inej voľby: buď veriť autorite, alebo nikomu. Niet pre mňa inej voľby, ako je skepsa. Kto však bude rozhodovať, čo je asi správne a čo asi nie, ak niet vonkajších autorít? Na koho sa dovolať. Cogito, ergo sum, myslím, teda som. Už som čítal hromadu rôznych nezmyselných výkladov tejto Descartovej maximy. Napríklad, že som, iba keď myslím. To údajne značí, že hlupáci ani nežijú. Blbosť. Pre Descarta to bolo vyjadrením jedinej existenciálnej istoty, teda, že ak myslím, tak s určitosťou existujem, pretože nič iné o existencii s určitosťou povedať neviem, každé iné poznanie sa dá spochybniť. Neviem ani povedať, akým spôsobom existujem, či som telo s dušou, alebo sen Boha, či program v super-super-počítači. Viem iba, že existujem. A ja skeptik viem, že inej autority, ktorá môže rozhodnúť o čomkoľvek, a ktorej môžem najmenej nedôverovať, som ja... Niet menej nebezpečného a zároveň boľavejšieho miesta na svete, ako je moje Ja.

Povinnosť skepsy velí: never ani sebe! Neustále spochybňuj svoje istoty, pretože práve tie sú najväčším omylom. Každá axióma je článkom viery, a ty musíš vedieť, že aj ona je len nitkou mimo tvoj svet, mimo tvoj percepčný rámec. Kto posúdi tvoje pochybnosti, kto rozhodne v neistote? Zasa len ty, ty, TY. Si jedinou možnou autoritou na svete, a preto si musíš najviac nedôverovať. Si a budeš Uroboros, had, požierajúci svoj chvost.

Je zvláštne, že poznanie prichádza v skokoch. Dlho sa akoby nič nedeje, človek si z dosiahnutých axióm splieta systém, hľadá súvislosti. Zavládla idylka. Usporiadanie má charakter zmierenia so svetom. Ale časom prídu pochybnosti, pocit neúplnosti, pocit zjednodušenia... a potom príde mysletrasenie. Stačí kniha, myšlienka, alebo zážitok... stačí kríza ako pravý moment a príde rozpoznanie axióm ako axióm a axióm ako viery, ktorá sa dá zrušiť. Príde sťatie hlavy. A všetko začína odznova, opäť pocit víťazstva nad sebou samým, opäť horlivé budovanie nového domu, zabývanie sa v ňom a zasa pochybnosti, pochybnosti, pochybnosti...


Asi po treťom kole prišla únava. Neodbytný daimonion v mojej hlave síce budí istotu cesty, ale nepovažuje za nutné dávať uspokojenie a radosť. Za jeho neodbytným šepkaním sa plíži mrazivá hmla márnosti a bezútešnosti. Cesta radosti sa stala cestou otrockej povinnosti, ktorej zmysel zdochol niekde na bohviektorom odpočívadle. Už si nepamätám kto na smrteľnej posteli povedal posledné slová "A to bolo všetko?" Nuž odrazy na stene platónovskej jaskyne sú síce skvelým divadlom, ale každé kino sa po treťom opakovaní zunuje. A stupienkom nevidno koniec. Smiešne... aká hrôza by to bola dospieť k ich koncu!!!

Rozhovory s klasikmi. Nikdy si nepochyboval, ó veľký Sókrates, o človeku, ako centre diania? Kritika čistého rouzumu, tiež Kanta neoslobodila od vlastnej sebastrednosti. Kto iný, ako človek, čo sa tu kde nič, tu nič vzal, a konštatuje: "Neprestane ma udivovať hviezdne nebo nad hlavou a mravný zákon vo mne"? Hoci... priestor na tušenie tu je. Priestor áno, ale nič iné, nič nenasvedčuje, že by Kant pochyboval o duševnej vesmírostrednosti človeka. Ani Hegel, ten už najmenej, veď od absolútnej idei ku konkrétnemu človeku všetko iba smeruje ako zreteľný vektor všetkého tvorenia. A Marx? Ten to nezmenil, iba prevrátil z hlavy na nohy. Heidegger, Husserl, Sartre, Witgenstein, Nietsche, celé to moderné a postmoderné tápanie v ľudských sračkách? Skutočne nikto nepochyboval o vyčlenení človeka z celku? Dokonca ani Hartmann, hoci videl všetko lepšie ako jednotlivosť. Odkiaľ sa berie antropocentrizmus v hľadajúcich pravdu? A dalo by sa pokračovať: Jaspers, Russell, Aristoteles, Hume, Foucoult (samozrejme Michel), Sartre, a ďalší a ďalší... autority.

Celostný pohľad sa objavuje tam, kde to filozofia, veda, čo sa hrdí celostnosťou, nečakala. V teórii informácie, v kybernetike, v teórii nelineárnych systémov, v evolučnej biológii, evolučnej sociológii a psychológii, v memetike, umelej inteligencii... holistika preniká zo všetkých strán a dôsledky sú zdrvujúce. V holistickom (celostnom) pohľade je význam človeka iba významom jednej z nekonečna možností. Filozofia vždy bola hlavne o význame človeka, o jeho vzťahovaní sa k celku. Je teda filozofia principiálne antropocentrická?

Tieto otázky ma začali premieľať od toho momentu, kedy som sa pokúsil spísať svoj pohľad na svet svoju Summu evolucionizmu. Dopadlo to, ako inak, neuspokojivo. Útržkovité, konzistentnosť, ktorá sa so samozrejmosťou mala vynoriť, sa samozrejme strácala s každou kapitolou. Zostalo len tušenie súvislostí. Zostali obavy, že táto prvá verzia bude posledná, pretože nebude síl, pretože ani netuším ako sa dá holisticky poznávať, a ako sa dá holisticky interpretovať. Len jedno viem určite, už sotva niekedy prijmem antropocentristické tvrdenie. Znova nastalo prehodnocovanie. Pojmov, miesta, relácií... Daimonion vo mne, tá jediná možná a zároveň nejnedôverihodnejšia, autorita sa raduje. Ale ja sa cítim unavený a nadšenie nezdieľam.


Filozofia | stály odkaz

Komentáre

  1. vonCave, úplné poznanie je nemožné, no a?
    veď si to tak neber, možno si na seba len zobral príliš veľký náklad a podujal sa na nadľudskú úlohu. to, čo si chcel uniesť a vyriešiť, neunieslo a nevyriešilo doteraz celé ľudstvo! mnohých chytrákov, čo sa o to už pokúšali, si poctivo menoval... a ty si to chcel všetko sám? holistika-neholistika? antropocentrizmus áno či nie? chceš sám seba vari ukrižovať na kríž (ne)poznania?
    daj si pivo, pomiluj sa so ženou a život bude hneď krajší a jasnejší, uvidíš ;)
    P. S. no o tej trýzni skeptika si to napísal fakt pekne, respect! :)
    publikované: 24.04.2006 16:33 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. ako vzdy dobre citanie
    Napadla ma jedna vec k tomu antopocentrizmu, ak jeden clovek vymysla novu teoriu podstaty bytia, velmi tazko sa oslobodi od svojho ega a teda, kedze je to clovek so vsetkymi ludskymi slabostami nedokonaly, nedokaze sa od antopocentrizmu odputat. Keby sme objavili ine civilizacie, alebo zistili ze ludstvo a clovek, ako jeho stavebna jednotka, je iba malinka sucast niecoho velkeho, asi by sme sa snazili to velke v svojom antropocentrizme a egocentrizme zmenit na svoj obraz. Vid. nasa snaha zmenit prirodu, celu planetu na betonove pohrebisko odpadkov.
    publikované: 24.04.2006 16:48 | autor: dmiba (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. citanie o pochybnosti, plne pochybnosti
    "Je ťažké byť skeptikom voči autorite, s ktorou sa stotožňujeme, máme voči nej vzťah rukojemníka k únoscovi, štokholmský syndróm, chválime aj to, čo by sme mali poprieť, sme zaslepení." - Myslis, ze vztaky nas brzdia? je to mozne...
    publikované: 24.04.2006 16:50 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  4. dodatok
    ak je staviam dom z nepodarenych tehiel, je jasne, ze bude k nicomu ako jeho jednotlive casti, co na tom, ze sa medzi nimi najdu aj tie takmer bezchybne
    publikované: 24.04.2006 16:50 | autor: dmiba (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. dmiba, dobré čítanie, súhlasím
    osobitne ma ale zaujal trýznivý pocit osamelosti a márnosti. mám priateľa, ktorý má podobne vysoko postavené ciele ako ty, vonCave, asi by ste si rozumeli a spoločne by ste možno aj niečo vyhútali a dosiahli. ak nič iné, tak možno aspoň nejakú malú zmenu na tej ceste, ktorá je možno aj cieľom :).
    publikované: 24.04.2006 17:11 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. :-)
    Vyborne som sa bavil.

    PS Skus obcas napisat aj nieco vazne.
    publikované: 24.04.2006 19:21 | autor: Arthur Avalon (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. 2 dmiba
    Pochopiteľne máš pravdu,človek je zrejme geneticky antropocentrický,tak ako je žížalocentrická žížala. Lenže v poznaní ľudstva, najmä v našej semitsko - kresťanskej kultúre, kde človek je centrálnym dielom Boha, to má hlboké korene a nedizierne dôsledky. Napríklad neuznávame determinovanosť, myslíme si, že existuje pokrok, domnievame sa, že dokážeme robiť niečo principiálne iné ako iná hmota atď.
    Mne sa zdá,že aj Tvoj predpoklad, citujem <i>asi by sme sa snazili to velke v svojom antropocentrizme a egocentrizme zmenit na svoj obraz. Vid. nasa snaha zmenit prirodu, celu planetu na betonove pohrebisko odpadkov. </i> je asi tiež antropocentrický, pretože vnútorne vychádza z predpokladu, že človek môže robiť niečo iné, ako ho jeho desiatky miliónov rokov trvajúci vývoj formoval. Ale o antropocentrizme asi budem ešte písať viac.
    publikované: 25.04.2006 07:37 | autor: Daimonion vonCave (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. 2 lulla
    Som rád, že niekto pochopil o čom som písal. :)
    Nie, myslím, že by si sa nemala zrieknuť svojej ženskej intuície - vzťahy nás nemusia brzdiť, práve naopak. Len v poznaní princípov nášho bytia sú skôr brzdou. To je myslím jediná oblasť ľudskej kultúry, kde už dávno vzťahy treba asi potláčať. Napokon, veľa mysliteľov bolo dosť samotárskych.
    publikované: 25.04.2006 07:44 | autor: Daimonion vonCave (e-mail, web, neautorizovaný)
  9. vonCave
    Nič v zlom, ale ten text je triviálny. Miliónkrát omletý. Mutácia Utrpenia mladého Werthera, tento raz v podaní rozorvaného vonCave:)
    .
    Citát od VonCave: "Vid. nasa snaha zmenit prirodu, celu planetu na betonove pohrebisko odpadkov. je asi tiež antropocentrický, pretože vnútorne vychádza z predpokladu, že človek môže robiť niečo iné, ako ho jeho desiatky miliónov rokov trvajúci vývoj formoval."
    Vážený vonCave. PRESNE K TOMU človeka vývoj sformoval a počas celého svojho vývoja sa sapient PRESNE TAK správal. Hovorí sa tomu ontologický dlh. Je to prostý fakt, že niečo živé existuje vždy na úkor iného živého. Ani indickí džinisti s rúškou cez ústa, aby omylom neprehltli mušku, s tým nevyhúpali.
    Ak ťa toto poznanie skolilo z nôh, skús to predýchať a porozmýšľať nad tým ako racionálny dospelý človek a nie uskučaný slaboch so štýlom rozmýšľania Oh, strašný svet, čo si len počneme, halevaj, halevaj:p
    publikované: 25.04.2006 08:11 | autor: ema (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. ema, rozmýšľam nad tým, prečo
    nadväzuješ kontakt s ľuďmi zásadne kopancom do hlavy... a poteším ťa, na nič neprišiel ;)
    publikované: 25.04.2006 08:18 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  11. HF, prosila by som objasniť
    kde je tam kopanec.
    Irónia, to hej. S tým ale autori banálnych textov musia počítať, nakoľko čitateľovi zožrali zbytočnosťami niekoľko minút JEHO života.
    .
    Ten človek sa tu profiloval ako "znalec evolúcie". A vidíš, čo z toho vyliezlo. Ďalší z radu romantických Rousseauov s ilúziou ušľachtilého divocha. Ďalší z radu tých, ktorí si myslia, že in illo tempore bol na Zemi raj a lev sa bratríčkoval s kozenkou.
    publikované: 25.04.2006 08:27 | autor: ema (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. Daimonion vonCave
    napadlo mi, ze aj Stur sa odmietal zenit kvoli tomu, ze vztah ho bude brzdit v jeho narodnej cinnosti
    publikované: 25.04.2006 08:33 | autor: lulla (e-mail, web, neautorizovaný)
  13. ema, že kde je tam kopanec?
    hneď v úvodnej vete: "Nič v zlom, ale ten text je triviálny. Miliónkrát omletý. Mutácia Utrpenia mladého Werthera, tento raz v podaní rozorvaného vonCave:)". ty to pekne nazývaš irónia, no dľa mňa je to veľmi nešetrný kopanec nnno možno nie do hlavy, možno do inej časti tela, povedať by mohol vonCave. a v reakcii na mňa pridávaš ďalšie kopance: "autor banálnych textov", "čitateľovi zožral zbytočnosťami niekoľko minút JEHO života", ""znalec evolúcie"", "ďalší z radu romantických Rousseauov "...
    ako vidíš z komentárov nad tebou, nie každý má pocit, že mu vonCave zožral časť jeho života, ba skôr naopak. a že omieľanie? a o čom je celé umenie a veda, ak nie o omieľaní a postupnom, skromnom pridávaní? ak bolo kdesi popísané utrpenia mladého Werthera, znamená to, že už nikto nemá právo napísať nič podobné o svojom utrpení? a mal by proste napísať "trpím, popis viď Utrpenie mladého Werthera"? vskutku originálny pohľad, ema... tam, kde by mohla zaznieť podnetná polemika, tam sa vykope vojnová sekera intelektuálnej neznášanlivosti. smutné, nezdá sa ti?
    publikované: 25.04.2006 08:41 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  14. 2 ema
    Opäť zjavné problémy s logikou a schopnosťou čítať.
    Rozkošné je, keď niekto povie: Nič v zlom, ale... Na chvíľu sa pokúsim priblížiť k tvojej emocionálnej neracionalite. Zámerom tvojho komentára bolo zosmiešniť, odhaliť podvodníka, ktorý sa za niečo vydáva, čím nie je. Teda zjavne v zlom pre toho podvodníka, komu to aj bolo adresované. Toľko k pokrytectvu. V pozadí tohoto zámeru sú zjavne vlastné neúspechy, mŕtvolky vlastnej neschopnosti, ktoré si zanechala za sebou a za ktoré sa vŕšiš hlava nehlava. Dalo by sa očividne povedať viac, ale čo ma je do toho. Pre mňa za mňa - tvoja vec. V podstate je to nudné.
    Teraz k tvojej schopnosti čítať. Každý text, aj ten môj, má svoj vnútorný kontext, čo si zjavne nebola schopná, tak ako aj inde pochopiť. Preto po lopate: táto stránka môjho blogu bola o únave z večného pochybovania, o ničom inom, čo iní okrem teba jasne pochopili. Ty si do toho vložila iba vlastné nenávistné interpretácie, s ktorými polemizuješ. Úplne bežný postup priemerného nečitateľa.
    K faktom o tvojej schopnosti čítať. "Odhaľuješ" ma v citáte, kde dmibovi hovorím vlastne to isté, čo ty, len s jediným rozdielom: viac používam slovíčko ASI. Jednak preto, aby som voči neznámemu a rozmýšľajúcemu človeku nevystupoval poučujúco, ale hlavne preto, že si uvedomujem nemožnosť absolútnosti poznania.
    Ešte raz si ten citát prečítaj a skús domyslieť, pravda ak ti to zaslepenosť dovolí.
    Ukáž mi, kde sa som sa pasoval za znalca evolúcie?
    Ukáž mi, kde som vzdychal za ilúziou ušľachtilého divocha? Nikde - iba tvoj strašiak, nie môj. Pokiaľ mi pamäť siaha, tak som vyvracal humanistom ich ušľachtilého divocha a iné antropocentické nezmysly.
    Tie triviálne veci, ktoré si v komentári napísala, sú mi úplne samozrejme jasné, a isteže aj mnoho iných súvisiacich s evolúciou. Na to netreba byť znalcom. Dokonca ani na to, aby zistil, že tzv. ontologický dlh je iba ďalším antropocentrickým nezmyslom, ktorý vyhovuje hlavne ideológii ekofašizmu.
    Kedže nevieš čítať, tak ti po lopate poviem na záver ešte jednu vec: článok bol o mojej únave a rezignácii, nemal nikoho poučiť, vzdelať, presvedčiť, vychovávať... na svojom blogu som si dovolil napísať niečo osobné. Ak to niekoho poučilo - jeho vec. Ak nasralo - to isté.
    V rámci tej rezignácie a únavy sa upevňuje rozhodnutie, že už prestanem na internete komentovať. Jednak to robím zle, a potom... načo? Škriepky ma nudia, takí "čitatelia" ako ty úplne zbytočne poburujú. Tak načo. Práve preto, že nie som znalec čohokoľvek, tak ani nemám nejakú morálnu povinnosť to robiť a som úplne slobodný v tom čo kde napíšem. Zodpovedám len sám sebe. Nuž a na tebe zrejme je polepšenie sveta (tiež antropocentrizmus): veľa úspechov.
    publikované: 25.04.2006 09:52 | autor: Daimonion vonCave (e-mail, web, neautorizovaný)
  15. vonCave, prečo ten útek do samoty?
    konštruktívnejšie by bolo skúsiť nadviazať kontakt, aj s kritikmi ako je ema. kritika, pokiaľ človeka nezlomí a nezašlape do zeme, obvykle pomôže a posilní.
    publikované: 25.04.2006 11:04 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  16. vonCave
    Ešte aj na psychoanalytika a prosektora in einem sa ide hrať. Keby si mal zasa problémy s priraďovaním, je to reakcia na mŕtvolku:p
    .
    Ty si nedávno v diskusii poučoval "čviríkov" o evolúcii. Pozdávalo sa mi to, bolo to racionálne. No ale u teba zjavne platí, že čo bolo raz, nie je stále, resp. že platí ako u zenového filozofa Jógea Ráža naraz áno aj nie.
    .
    Mám ti ešte raz nakopírovať časť tvojho textu o betónovom pohrebisku? Ja si hovorím, že načo. Raz a dosť.
    Dal si svoju únavu a rezignáciu k dispozícii na verejnú diskusiu. Nevedela som, že tu sa smie len skučať a ofukovať autorovi drobné ranky. Prispôsobím sa. Hastalavista.
    publikované: 25.04.2006 12:11 | autor: ema (e-mail, web, neautorizovaný)
  17. ema, nepochybujem, že si vzdelaná žena
    a azda aj múdra, aspoň z tvojich komentárov som si vytvoril tento obrázok. a veľmi kritická, čo sa mi zdá byť tiež ok. no spôsob, akým pristupuješ k odlišným názorom alebo k veciam, ktoré ťa iritujú, sa mi vidí byť nešťastný a hlavne kontraproduktívny. miesto tvorivého iskrenia spôsobuje obojstranné zranenia a vyvoláva hnev a nepriateľstvo.
    staré nevzdelané tetky, ktoré sú už dávno na pravde božej, u nás v obci takto postihnutému človeku hovorievali prepytujem „TAKÝ SI MÚDRY, AŽ SI SPROSTÝ“ (ušlo sa občas aj mne :))...
    publikované: 25.04.2006 12:16 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  18. HF, jedna praktická
    informácia: nemienim diskutovať hromadením mľandravých fráz a buzwords.
    .
    A tiež nemienim diskutovať s ľuďmi neschopnými sebairónie. O nich platí to, čo napísal vonCave nie v snahe ironizovať, lebo na to treba istý talent, ale tupo uraziť - a pritom podľa pravidla projekcie, ktoré platí v takýchto prípadoch, písal o sebe: sú to mŕtvolky.
    .
    Vďaka tomu už o jeho sebastrednosti (alebo antropocentrizme, heh) viem. V pár článkoch a diskusiách sa profiloval ako skeptický a racionálny človek, lenže skeptický a racionálny človek sa dokáže pozrieť bez mraučania HLAVNE na seba, na svoje depresie a rozhodené emócie. S ľuďmi, čo to nevedia, škoda strácať čas.
    .
    Toto je dovysvetlenie špeciálne len pre teba. Nič viac.
    publikované: 25.04.2006 13:36 | autor: ema (e-mail, web, neautorizovaný)
  19. ema, len maličkosť
    ten citát o betónovom pohrebisku nie je môj, ale dmibov, čo som aj uviedol slovom citujem, a samotný citát som zvýraznil kurzívou. Ja som naň iba reagoval, a to tak, ako ty, len inými slovami. Ostatné tvoje výpady sú iba bezmocné prskanie jedovatostí bez obsahu a backgroundu. Reaguješ celkom vypočítateľne, dokážeš aj niečím prekvapiť?
    Skús ísť na moju stránku a tam máš miesto pre kritiky dosť. Skús, možno bude aj niečo zaujímavé, ale ak smiem poprosiť tak na mail, nie do komentárov. Maj sa.
    publikované: 25.04.2006 13:46 | autor: Daimonion vonCave (e-mail, web, neautorizovaný)
  20. 2 hogofogo
    Nuž na priamu otázku odpoveď. Jednak je moja samota moja súkromná vec, o ktorej sa nemienim s hocikým baviť, nuž a ostatné dôvody vyplývajú z tohoto článku a z faktu, že 99% diskutujúcich sú asi na takej úrovni ako ema, či Avalon, tzn, že jednak nevedia čítať, a potom nevedia kritizovať. Máš pravdu, že všeličo je konštruktívnejšie, ako môj postoj, ale ja nič nebudujem, tak nemusím ani nič konštruktívne vykonať. Chválaneviemčomualebokomu. Tvoja snaha podiskutovať si s každým je možno sympatická, ale ja Ti asi sotva môžem v tomto pomôcť. Sorry.
    publikované: 25.04.2006 13:52 | autor: Daimonion vonCave (e-mail, web, neautorizovaný)
  21. ema, škoda, že to berieš v rovine
    "škoda strácať čas"...
    publikované: 25.04.2006 14:05 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  22. vonCave, tu nejde o moju snahu
    s každým si podiskutovať, ale o to, že je škoda, ak sa do seba uzatvára človek ako ty, ktorý má vysoké ciele a neverím, že sú to ciele, ktoré majú naplniť len a len nejakú tvoju súkromnú potrebu a že nemáš potrebu zdielať svoje znalosti aj pochybnosti...
    a že tvoja samota je tvoja súkromná vec? to je pravda a ja ti neberiem právo rozhodnúť sa ako chceš, no ak vyvesíš niečo do verejného priestoru, predpokladám, že stojíš o názory okolostojacich alebo okoloidúcich...
    publikované: 25.04.2006 14:08 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  23. HF, aká škoda
    Ak niekto označí ontologický dlh za antropocentrický nezmysel vyhovujúci ekofašizmu, od toho možno očakávať, že antropocentrickým nezmyslom nazve aj gravitáciu, fotosyntézu či globálnu tektoniku a priklepne ich k nejakému -izmu.
    .
    Je to síce zábavné, napríklad predstava, ako autor označí za antropocentrický nezmysel trebárs fraktúru vlastnej lebky, ale podľa toho, ako smrteľne vážne to tu prežíva, voľná zábava zámerom nebola. Ak je niečo škoda, tak práve toto.
    publikované: 25.04.2006 14:26 | autor: ema (e-mail, web, neautorizovaný)
  24. ----
    Nic v zlom, ale kolko ma ten clovek rokov?
    publikované: 25.04.2006 15:49 | autor: Arthur Avalon (e-mail, web, neautorizovaný)
  25. Arthur, nepripadá ti príznačné a zábavné
    že väčšina zlomyseľností začína slovným obratom "nič v zlom"? ;)
    publikované: 25.04.2006 16:22 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  26. ema, keď čítam prvú vetu tvojho komentu
    pripadá mi to tak, že v jej druhej časti vidíš realitu zbytočne čierne, je to proste tvoj silne zveličený konštrukt. azda by stačilo vecne skritizovať to, čo si vecnú kritiku zaslúži, a negenerovať takéto konštrukty. stačí totiž jediná veta takéhoto znenia a z vecnej polemiky sa stáva hádka. alebo ti ide hlavne o to? zdravo sa pohádať? vyventilovat sa? ak áno, tak sorry, nič som nepovadal...
    publikované: 25.04.2006 16:38 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  27. ---
    Hogofogo, ta moja veta mi pripada skor
    ako varovanie:)
    Mal by som ju zacat pouzivat vzdy, dobry napad.

    Aby si videl, aky som pozitivny, ocenujem tvoju snahu.
    Bavme sa teda trocha kunstruktivne, s tebou to pojde.Prva veta bola:
    "Bezmocnosť človeka pred principiálnou nemožnosťou úplného poznania je strašná"
    Neviem, co je to "strasna", a zavidim asi ludom, ktorym pripada "strasna" "bezmocnost pred cimsi abstraktnym ... ale viem co su maniodepresivne vykyvy, takze to rozoberat nemienim. Chcem sa spytat:

    1. Co je to "uplne poznanie" ??????
    2. Co je to "principialna nemoznost" takeho poznania ?????
    3. Ako si tou "nepoznatelnostou" moze byt autor tka isty, ked je taky skeptik?
    --------
    PS. Neprezradzajte mu preboha nic o Zenonovych paradoxoch, lebo tu zacne zufat, ze pohybu niet a tak sa nedostane do chladnicky pre jedlo.

    publikované: 25.04.2006 18:28 | autor: Arthur Avalon (e-mail, web, neautorizovaný)
  28. nnno, Arthur, otázky, ktoré kladieš
    patria asi skôr daimoniovi a bolo by fajn, keby ste si to vyjasnili vy dvaja medzi sebou. nie že by som mal problém ti napísať svoj LAICKÝ názor, no robiť to štýlom "s vonCavem to nejde, poď, hogo, skúsme my dvaja" je na vonCaveho blogu trochu nekorektné. ak ťa naozaj zaujímajú aj moje odpovede (ešte raz zdôrazňujem LAICKÉ) na tebou položené otázky, napíš mi mail na adresu hogofogomail@zoznam.sk a môžeme to spolu skúsiť, ok?
    publikované: 25.04.2006 19:00 | autor: hogofogo (e-mail, web, neautorizovaný)
  29. ---
    S voCavem to ocividne dnes nejde, sam to vyhlasil...
    Ja jeho krizu respektujem.:)

    Mna len zaujal niekoho nazor, niekoho nezaujateho, takpovediac.
    Neviem preco by tvoj nazor mal byt laicky - ma niekto diplom na bytie?:)

    A to bola len prva veta.

    PS Niekedy ti napisem, dnes uz nie.
    publikované: 25.04.2006 20:50 | autor: Arthur Avalon (e-mail, web, neautorizovaný)
  30. Holistické poznanie
    Pamätáš, ešte sme neskončili našu debatu o vedeckosti angelológie. Vlastne som ju prerušil ja, aj keď som mal už v ruke zdrvujúce argumenty (smiešne, že som ich nepoužil, však?), no fakt sa mi akosi prestalo chcieť sa s tebou hádať. Dôvod bol ten, že moje argumenty boli triviálne, a tak som predpokladal, že keby si naozaj chcel objektívne zistiť, či je angelológia vedecká, nemohol si argumentovať takým spôsobom, akým si argumentoval. Možno si to aj vedel.

    Gravitačná sila nie je o nič viac vedecká hypotéza ako morfogenetické polia (stotožňované s pojmom anjel), i keď pravdepodobnosť platnosti hypotézy je menšia.

    Všetky argumenty, ktoré si uviedol v prospech gravitačnej sily a v neprospech anjelov sa dali obrátiť. Ak máš záujem, môžme ten spor doviesť do konca (ak nejaký má). Bohužiaľ, tvoj posledný mail už nemám.

    Myslím, že sa mi podarilo pochopiť postatu tvojho nesúhlasu s vplyvom anjelov na dejiny: Nevplývajú totiž podľa matematického vzorca, čiže presne. Ich pôsobenie neklesá so štvorcom na meter. Z toho však nemôžeš odvodiť, že nepôsobia. Naopak. Ak iné fakty sú pro a pravdepodobnosť omylu je zanedbateľná, aký má význam trvať na neexistencii niečoho, čo je zjavné?

    Maj sa zatiaľ.

    P.S: Tvoja prezývka vonCave je z príbehu o Platónových ideách?
    publikované: 26.04.2006 23:59 | autor: veď vieš kto :-) (e-mail, web, neautorizovaný)
  31. veď viem, kto :)
    Moja prezývka je taká skladačka, pokus o vyjadrenie mojej "duchovnej" cesty. Daimonion je samozrejme Sokratov daimonion, teda akýsi vnútorný radca. Je to začiatok mojej cesty v gréckej filozofii. Predpona von symbolizuje hlavne klasickú nemeckú filozofiu, ale vlastne celé obdobie od stredoveku . cez novovek až po dvadsiate storočie. Tvorí predponu ku Cave, čo je anglicky jaskyňa, myslené tým tá platónova jaskyňa,no anglicky preto,lebo si myslím,že ťažisko vývoja našej kultúry sa presunulo do USA,tam sa objavili celostné vedecké disciplíny,a tam sa j hlavne rozvíjajú.
    O tej angelológii a ostatné v maili.
    publikované: 27.04.2006 07:44 | autor: Daimonion vonCave (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014