Daimonion vonCave

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Politika ako stret záujmov

Každá skupina ľudí, ktorí sú spojení do jedného celku je spojená nejakým záujmom, alebo viacerými spoločnými záujmami. Záujmy sú vlastne to, čo tvorí subjektívnosť tej skupiny. Napríklad národný záujem môže zjednocovať skupinu ľudí, ktorí žijú na jednom území, hovoria spoločným jazykom, majú spoločné tradície, spoločnú kultúru. Záujmy ľudí sú v zásade dané, majú teda objektívny charakter.
Na jednotlivých teritóriách žijú mnohé skupiny ľudí s ich objektívnymi záujmami. Je zrejmé, že vzťahy medzi nimi možno rozdeliť do troch zásadných oblastí:
  • spoločné záujmy, teda také, kde ten istý záujem majú viaceré skupiny,
  • vylučujúce sa záujmy, teda také, kde sú záujmy nejakých skupín v konflikte a
  • indiferentné záujmy, teda také, kde predmety záujmu majú jednotlivé skupiny rôzne.
Politika je v podstate systém mechanizmov a zákonitostí na riešenie vzťahov medzi záujmovými skupinami. Ak chceme porozumieť udalostiam v politike, musíme teda identifikovať tieto okruhy problémov:
  • Politické mechanizmy a zákonitosti.
  • Záujmové skupiny a ich záujmy.
Z charakteru takéhoto hodnotenia politických udalostí vyplýva, že sa zaoberá iba objektívnymi skutočnosťami a zároveň sa snaží oprostiť ich od subjektívnych morálnych hodnotení. Zároveň je zrejmé, že politické udalosti chápe nezávisle od želaní jednotlivcov, ale závislé od záujmov dostatočne silných skupín jednotlivcov. V ďalšej časti textu sa pokúsim identifikovať niektoré zákonitosti, ktoré charakterizujú súčasnú svetovú politiku, zadefinovať niektoré pojmy a vysvetliť reálne fungovanie niektorých politických javov.

Sféry záujmu

Každá záujmová skupina svoj záujem uplatňuje v nejakom definovanom časopriestorovom kontexte. Ten môže byť ohraničený len dovnútra záujmovej skupiny, alebo aj na iné záujmové skupiny. Napríklad v situácii, kedy niektoré štáty vyvážajú suroviny a iné ich spracúvajú, sú záujmy týchto skupín časovo a teritoriálne zamerané mimo týchto štátov. Pod sférami záujmu bodeme rozumieť také teritoriálne, časovo a inak definované oblasti sveta, na ktoré sa zameriavajú dané skupinové záujmy.

Konflikt

Konflikt budeme chápať ako situáciu, v ktorej sa riešia vylučujúce sa záujmy záujmových skupín. Konflikt je situácia, ktorú okrem protichodnosti záujmov charakterizuje pomer síl konfliktných strán. Pod silou konfliktnej strany rozumieme niekoľko faktorov:
  • počet obyvateľov ochotných presadzovať spoločný záujem,
  • ekonomické zdroje a
  • počet a charakter ozbrojených prostriedkov.

Riešenie konfliktu

Riešenie konfliktu záleží od pomeru síl konfliktných strán. Ak je pomer síl výrazne v prospech jednej strany, druhá strana musí obmedziť svoj záujem v prosech strany prvej. Ak je pomer síl vyrovnaný, konflikt sa rieši silou, aby sa zmenil pomer síl.
Spôsoby silového riešenia sú v zásade dva:
  • Priame uplatnenie sily. Je to napríklad ozbrojený konflikt alebo ekonomický nátlak.
  • Nepriame uplatnenie sily. Toto sa robí zväčša prostredníctvom rokovaní, na ktorých sa vyjasnia silové pozície tak, aby bol známy nový pomer síl.
Ndá mi v tejto súvislosti nespomenúť známy Bismarckov výrok: "Vojna je politika uskutočnená inými prostriedkami."

Politické zoskupenia

Politické zoskupenie vzniká zoskupením síl jednotlivých záujmových skupín za účelom zmeny pomeru síl v konflikte s nejakou záujmovou skupinou. Politické zoskupenie vznikne tak, že záujmové skupiny zvážia svoje sféry záujmu, a zvážia výhodnosť a nevýhodnosť vzájomných stretov záujmov. Polkitické zoskupenie vznikne vtedy ak platí, že pomer ziskova strát zo spojenia s inými záujmovými skupinami prevýši pomer ziskov a strát z konfliktu s inou záujmovou skupinou, či iným politickým zoskupením.
Politické zoskupenie vytvára novu záujmovú skupinu, ktorej záujem je v konflikte s nejakou záujmovou skupinou.
Z najznámejších politických zoskupení môžeme spomenúť predovšetkým NATO, Európsku úniu, G7, či G8, OPEC. OSN, alebo Liga arabských štátov nie je politické zoskupenie v zmysle tejto definície.

Globálna politika

Zhruba od konca 18. storočia s expanziou záujmov štátov do celého sveta vzniká zložitý systém obchodných, mocenských a iných záujmov, ktorých záujmová sféra sa dá stotožniť s celou planétou.

Charakteristika síl v globálnom svete

Podľa sfér záujmu môžeme dnes rozlíšiť aktérov svetovej politiky na:
  • Lokálnych hráčov - to sú malé štáty, ktorých zdroje sú príliš malé, aby mohli hrať významnú úlohu v lokálnom a globálnom konflikte. Ich sféry záujmu sú obmedzené najviac ak na najbližších susedov, alebo na získanie pokiaľ možno čo najviac výhod z politických zoskupení, ktorých sú členmi. Takýmto hráčom je napríklad Slovenská republika, alebo aj Gruzínsko.
  • Globálnych hráčov - To sú veľmoci, ktorých sféry záujmu sú globálne rozmiestnené po celej planéte. Medzi globálnych hráčov môžeme zaradiť predovšetkým jedinú superveľmoc USA, ďalej veľmoci ako Čína, Rusko, India, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko a možno dnes aj Brazília, Pakistán, Izrael a Irán.

Zákon horror vacui

Vzhľadom na to, že existuje veľa oblastí spoločenského života, ktoré sa stávajú predmetom protichodných záujmov všetkých zúčastnených hráčov, v globálnom svete nevyhnutne existuje jav, ktorý môžeme nazvať strachom z prázdna (horror vacui). Tento zákon hovorí, že neexistuje v globálnom svete miesto, ktoré by nebolo predmetom záujmu niektorej záujmovej skupiny.
Sféra horror vacui už dokonca z povrchu Zeme začína obsadzovať kozmický priestor v okolí planéty a zrejme v dohľadnom čase dosiahne aj Mesiac.
Hlavným dôsledkom tohoto zákona je skutočnosť, že nijaký globálny hráč si nemôže dovoliť vyprázdniť získané sféry záujmu a pozície v nich, pretože ich hneď obsadí iný globálny protihráč, čím sa zmení v neprospech prvého pomer síl.
Ďalším dôsledkom tohoto zákona je fakt, že v globálnom svete zotrváva stav permanentného globálneho konfliktu, ktorý prechádza studenými a horúcimi fázami. Z takéhoto pohľadu možno 1. svetovú vojnu, 2. svetovú vojnu, studenú vojnu, boj proti terorizmu a ďalej chápať ako jednotlivé fázy toho istého procesu.
Príkladom na vznik mocenského vákua môže byž pád sovietskeho impéria. Na Strednom východe nastalo dočasné mocenské vákum, ktoré sa víťaz studenej vojny - USA - pochopitelne snaží čo najskôr obsadiť, aby si zabezpečil svoje záujmy voči Rusku, Izraelu, Iránu a Sýrii, ktoré majú ambície stať sa lokálnymi veľmocami.

Niektoré chybne vykladané pojmy globálnej politiky

  • Medzinárodné právo. Sústava noriem, podľa ktorých sa zaviazali štáty správať sa vo vzájomných vzťahoch nie je to isté ako právo vnútri štátu. Záväzok štátu dodržiavať medzinárodné normy je splniteľný potiaľ, pokiaľ je vynútiteľný. Preto je medzinárodné právo hlavne nástrojom propagandy, a teda nástrojom, pomocou ktorého sa snaží poškodená strana získať verejnú mienku na svoju stranu a tým zmeniť pomer síl vo svoj prospech. Medzinárodné právo je typický právny dokoment, a teda umožňuje rôzny právny výklad, preto je ako nástroj na zmenu pomeru síl pomerne slabý. Medzinárodné právo je vždy výhodné pre veľmoci.
  • Organizácia spojených národov. Táto organizácia bola zriadená víťaznými veľmocami po 2. svetovej vojne ako nástroj udržiavania globálneho rozdelenia záujmových sfér, pričom ako nástroj umožňoval riešiť konfliktné situácie mierovou, a teda lacnejšou cestou v Bezpečnostnej rade OSN, kde každá z veľmocí má právo veta pri kľúčových rozhodnutiach.
  • Ľudské práva. Sústava noriem, ktoré v ťažko dešifrovateľnej podobe definuje sféry záujmu západnej civilizácie. Táto sústava umožňuje, aby aj v postkoloniálnej dobe boli iné kultúry v nevýhode pri konkurovaní západným mocnostiam. Sústava je navrhnutá tak, aby podporovala slobodu jednotlivca na úkor podriadenia jednotlivca kolektívu, aby podporovala demokratické formy vlády, aby tlmila iné morálne normy, ako sú vlastné kresťansko-semitskému kultúrnemu kontextu. Vnútením týchto noriem iným kultúram sa rozkladá ich vnútorný kontext budovaný často celé tisícročia, čo do nich vnáša chaos a nárast kriminality. Ekonomicky sú zväčša nútené, aby vôbec fungovali vo vnútenej kultúre prijímať zahraničnú ekonomickú pomoc, zahraničný kapitál a zahraničných investorov. ĽUdské práva sú skutočne jeden z najobdivuhodnejších silových nástrojov, ktoré západná civilizácia vyprodukovala. Je jedným z hlavných prostriedkov globalizácie na Zemi.
  • Medzinárodný súd v Haagu. viď Medzinárodné právo.

Machiavelli | stály odkaz

Komentáre

  1. citam postupne tvoje clanky. S jednoduchymi definiciami v zasade nemam problem stotoznit sa, ale ked ich aplikujes na nejaku konkretnu situaciu resp. komplexny jav, tam mi to jasne nieje. Teda, ze co ja viem, napr. moralka je prirodny jav- OK, ze k priatelstvu medzi zenou a muzom vedu racionalne pohnutky tiez OK, ze laska..a mnoho dalsich. Ale ked taketo jednoduche tezy aplikujes napr. na prosty lud a poukazes ako si on sam pili konar na ktorom pomyselne sedi, tam zas mne nieco nesedi.
    Niekedy mam uz pocit ze som na to kapol, ale v zapati...
    Reagovat nemusis, pisem ako potencionalny studijny material (-;
    publikované: 12.09.2008 15:01 | autor: motorkar (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. motorkar - ja ako autor
    mám klasický problém, že niečo si myslím, nejako to napíšem a čitateľ to zasa nejako pochopí. Preto ma prekvapilo to, že si neviem prečo si myslíš, že som niekde "poukazes ako si on sam pili konar na ktorom pomyselne sedi", pretože toto si ja nemyslím.
    publikované: 12.09.2008 15:16 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  3. DvC,mám zato, že
    NATO nie je politické zoskupenie ale vojenské. Snáď tu nemusím uvádzať detaily o tejto organizácii. Zaoberá sa väčšinou šachovaním so základňami a krížnikmi, ktoré sú nástrojom "priameho uplatnenia sily".
    Možno sa občas samé pokúša o druh vojnovej diplomacie, ale v zásade, politika EÚ je záležitosťou Európskeho parlamentu.
    ty si už ako američania a rusi, ani tí nerozlišujú politiku a vojenskú diplomaciu...
    i
    publikované: 12.09.2008 16:25 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  4. ..no na mna to tak zaposobilo. Popis spravania sa prosteho ludu=pilenie si konara na ktorom sedi.
    Viem ze to nieje to dobre prirovnanie. Minimalne preto, lebo evokuje dojem, ze prosty lud robi nieco zle. Ale bola to prva asociacia co ma napadla, tak som to tak napisal. Myslim ze je jedno ako to konkretne v globale na mna zaposobilo. Chcel som tym povedat : ze mi nieje uplne jasna suhra jednoduchych nie uplne identickych modelov spravania sa vo vacsich skupinach podobnych individui, resp. v kontexte nejakejho komplexneho deja.
    Teda, ze tomu, v co mam v elementarnom vyjadreni doveru, tomu vo vseobecnom ponimani neverim.
    Este ako citatel: priznam sa ti, v tomto pripade je mne celkom jedno ako si ty myslel to, co si napisal. Pre mna je dolezite ako to vnimam ja, lebo ja spracovavam svoje(mne konformne) myslienky, nie tvoje. Casto presne citim co chce autor povedat, ale taketo jeho myslenie je pre mna nepouzitelne, tak ho trochu doladim aby som ho pouzit vedel. Jasne ze potom moze mat autor povodnych myslienok pochybnosti ci som ho pochopil, ale ako som povedal, v tomto pripade mi to je jedno, lebo vystupujem len ako primac informacii, maximalne ako studijny material.
    publikované: 12.09.2008 16:40 | autor: motorkar (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. cokomilka - v mojom ponímaní
    je vojenské riešenie normálna súčasť politiky. Neviem prečo by sa to malo vyčleňovať. Tam, kde sa dá dosiahnuť úspešný výsledok v konflikte záujmov silou a je to lacnejšie, ako iné riešenia, tak sa použije sila. NATO nie je ani v zmysle vlastnej definície vojenské zoskupenie, ale vojensko-politické. No a to je vždy iba hranie sa so slovíčkami.
    Je to politické zoskupenie, ktoré umožňuje USA uplatňovať svoje záujmy v Európe.
    Logika veci je podľa mňa táto. V 3.svetovej stáli proti sebe dva bloky a NATO umožnilo definovať vojenský vplyv USA v Európe. A Európa sa na NATO spoľahla a miesto toho, aby budovala vlastný obranný potenciál, spoľahla sa na obranný potenciál USA. Časť prostriedkov, ktoré mohli byť použité na zabezpečenie záujmov európskych mocností miesto toho investovala do spotreby v podobe tzv. sociálneho štátu (povinné zdravotné poistenie, štedrý sociálny systém, a pod.)
    Teraz je tu akási Európska únia, ktorá nemá šancu presadiť svoje záujmy inak, ako pomocou USA a jeho nástrojov, teda aj cez NATO. NATO je politické zoskupenie, pretože svojim členom nezaručuje bezpečnosť, pokiaľ sa na nej členovia nezhodnú. Ak je napadnutý niektorý zo štátov NATO, neznamená to, že iní členovia mu prídu pomôcť. A tak NATO funguje v praxi tak, že USA potrebujú presadiť niekde svoje záujmy a uplatnia v NATO svoj dominantný vplyv (hrozba, že ak NATO nepomôže USA, USA sa vykašle na NATO) a ostatné členské štáty odsúhlasia svoju pomoc.
    publikované: 12.09.2008 16:52 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  6. DvC, v mojom ponímaní je vojenské riešenie zlyhaním politiky,
    a preto ho/vojenské riešenie/ neklasifikujem ako politický nástroj.
    znovu opakujem, že NATO nemá vo svojej zmluve klauzulu o politickej činnosti, i keď ju zo začiatku existencie vykonávalo, iba na svojom webe má napísané, že je politicko-vojenskou organizáciou. Neviem o tom, že by členovia Aliancie mali právo vykonávať politiku v mene Európskej únie. NATO je obranný vojenský pakt - nie útočný - s kompetenciou chrániť bezpečnosť členov.
    To, ako sa v skutočnosti chová, je iná káva.
    Na vykonávanie politiky nemá kompetencie.
    publikované: 12.09.2008 18:36 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  7. cokomilka - tak neviem
    raz tvrdíš, že je raz, že nie je. Nemá klauzulu, ale samo sa definuje ako vojensko-politická...
    Ale to je úplne nepodstatné. Na vykonávanie politiky má dosť mohutné nástroje: ročný vojenský rozpočet skoro 1 bilión dolárov (pochopiteľne do toho rátam vojenské rozpočty členských štátov), najväčšiu strategickú a taktickú výzbroj, ktorá zhruba zodpovedá výzbroji zvyšku sveta, obrovské ekonomické zázemie, prakticky stále ešte najväčšie na svete.
    Myslím, že s takouto silou argumentov sa dajú slušne uplatňovať záujmy a ja som ukázal, že politika je objektívny stret subjekjtívnych záujmov, nie nejaké humanistické žvásty o pokračovaní morálky.
    Takže to ako sa NATO v skutočnosti chová je relevantné, nie novinové vyhlásenia a deklarácie, to je pre pokrm pre prostý ľud. Pre prostý ľud sú vhodné aj tzv "myšlienky", že vojenské riešenie je zlyhaním politiky. Vejenské riešenie je súčasť politiky. Ak vedie lacnejšie a efektívnejšie k presadeniu záujmov, tak nemôže byť zlyhaním politiky, ale naopak úspešným riešením. Ak vedie k tomu, že záujmová skupina neobháji svoje záujmy, tak je zlyhaním politického aparátu, ktorý volil vojenské riešenie, ale opäť nie je zlyhaním politiky, pretože politika je systém riešenia stretu záujmov. Ten stret sa vždy nejako vyrieší. To nemúže zlyhať.
    publikované: 13.09.2008 10:22 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  8. cokomilka - ešte rád dodám
    že vojenské riešenie je zlyhaním nanajvýš ak humanistickej predstavy o svete, teda aj o politike. Humanizmus ako antropocentrický koncept usporiadania bytia musí zákonite vždy zlyhávať, pretože svet nie je antropocentrický.
    publikované: 13.09.2008 10:24 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Politika a či politické riešenie, hranie sa so slovíčkami
    ktoré nazakryje fakt, že tvoja militaristická demagógia je prejavom cynizmu, dúfam, že tebe nedajú do rúk maršálsku palicu, lebo by sme vďaka memetickej efektívnosti riešení boli už zajtra na konci histórie...evolúcia podľa tvojej predstavy skutočne nesmeruje k antropocentrickému stavu sveta...
    publikované: 13.09.2008 10:36 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  10. cokomilka - prepáč, ale to sú všetko emotívne podfarbené nezmysly
    1) politika, či politické riešenie nie je hra so slovíčkami. Pojmy by mali rozlišovať: Politika je tu definovaná tak, aby ako pojem zachytila skutočnosť, že existuje objektívny systém vzťahov medzi skupinami ľudí. A politické riešenie je nejaký konkrétny akt. Predsa tieto dve skutočnosti existujú, to sa nedá poprieť, preto ich treba rozluišovať aj pojmovo.

    2) militaristická demagógia. Ja pod pojmom demagógia rozumiem klamlivé prehovorenie k ľudu, zavádzanie ľúbivými heslami. Ja robím presný opak. Ak by som oslovoval militantnou demag´giou, tak by som hovoril niečo o sláve, o práve na lebensraum, o porušení ľudských práv druhou stranou a podobné memy, ktoré priamo dráždia vrodené teritoriálne inštinkty sapientov. Ja nič také nerobím, iba konštetujem, že záujmy skupín si skupiny obhajujú všetkými dostupnými prostriedkami.

    3) memetická efektívnosť. Jednak neviem čo rozumieš pod memetickou efektívnosťou, ale nech pod tým myslíš čokoľvek, faktom je, že memplex môže byť úspešný iba ak sa má kde šíriť. Samozrejme existujú aj také memplexy, ktoré majú za cieľ zničiť svet (Om Shinrikjo), môžu sa šíriť iba medzi určitými sociálne patologickými tlupami sapientov. Rozhodujúca väčšina memplexov predpokladá zachovanie sveta, je to v záujme väčšiny memov.

    4) antropocentrická evolúcia. Nuž neexistuje jediný argument, ktorý by podporil predstavu, že evolúcia na Zemi má za cieľ vytvoriť človeka. Práve naopak, evolúcia je bezcielny proces, ktorý nie je teleologický, ale teleonomický, v tom zmysle, že smeruje k stále komplexnejším systémom. Na tom sa dnes zhodujú všetci evolucionisti. Ja pochybujem aj o tej teleonomickosti. Ale všetci evolucionisti sa zhodnú v tom, že človek nie je v ničom dokonalejší ako ostatné organizmy. Mimochodom predstava, že človek je dokonalejší ako iné organizmy logicky vedie nacistickej ideológii, pretože opisuje evolúciu ako boj, kde schopnejší vyhráva. Lenže evolúcia je ďaleko zložitejší proces. Jeho dôsledkom je, že všetky zúčastnené entity sa pod tlakom prírodného výberu adaptujú na meniacu sa situáciu a vymierajú iba vtedy, ak ich usporiadanie nie je schopné adaptácie. Dôsledkom dnes chápanej evolúcie je, že všetko, čo existuje je optimálne adaptované na danú situáciu a je teda rovnako dokonalé. Evolúcia zjavne nie je antropocentrická.
    publikované: 13.09.2008 11:13 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  11. DvC, zatiaľ si mi nedokázal, že vojenské riešenie konfliktov
    je legitímny postup politický.
    Ak memeticko-evolucionistický pohľad na riešenie konfliktných situácií vojnou nevykazuje rozdiely od spôsobu riešenia konfliktov medzi tlupami s kyjakmi z doby lovcov mamutov, potom tu nemožno hovoriť o nejakom evolučnom vývoji a tvoja téza neantropocentrickej evolúcie sa tým logicky podporí. No ak by si uznal môj" emotívne podfarbený nezmysel" , že vojna nie je politické riešenie, tvoja téza o úspešných a neúspešných memplexoch by nebola schopná vysvetliť,v čom spočíva evolučný prínos alebo zisk alebo krok vpred a teda musíme všeobecne pochybovať, či memetická evolúcia je schopná reflektovať vývoj sociálno-ekonomických vzťahov a nesústreďuje sa iba na vývoj materiálno-technický. Ako je známe z iných teórií, tieto dva vzťahy nebývajú temer nikdy v rovnováhe a ty si tú nerovnováhu doviedol k absolútnej krajnosti.
    Obraz tlúp násilne si odoberajúcich hmotné statky, či už ten neolitický alebo postindustriálny, poháňaných iba úspešnými memplexami sa mi javí byť predsa priveľmi zaostalým v čase...
    publikované: 13.09.2008 12:48 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  12. cokomilka - a kde som tvrdil, že
    vojenské je riešenie konfliktu je legitímne, či nelegitímne?
    Je funkčné, to je hlavné a podstatné. Ak sa pomocou vojenskej sily presadia záujmy ľahšie, tak sa vždy použijú. Legitímnosť, či nelegitímnosť je práve čisto ideologická otázka, a tak sa v obsahu výpovedi práve ty odokrývaš ako demagóg.
    publikované: 13.09.2008 13:45 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  13. cokomilka - mýliš sa v chápaní evolúcie
    Už druhý raz ťa upozorňujem, že evolúcia nie je telenomická, čo značí, že nesmeruje k nejakej "dokonalejšej" forme.
    Takže od čias tlúp primátov po dnes je vývoj jednak genetický a potom memetický. Geneticky sme disponovaní približne rovnako ako naši prapredkovia, preto máme aj vrodené kognitívne schémy, medzi čo patrí aj vnímanie teritoriálneho konfliktu. Memetický vývoj je jednak v tom, aké memy uspokojujú vrodené schémy reakcií, čo som napríklad prezentoval na blogzine v otázke pohlavného výberu, a potom v tom, ako sa vytvárajú od jednotlivých Ja (egoplexov) nezávislé memtické štruktúry, ako je napríklad ekonomika, veda, politika, umenie a podobne. Tam je vývoj zreteľne od individuálnych postojov k neosobnému subjektu - memplexu - ktorého vnútorné zákonitosti sú už do značnej miery nezávislé fungovania tlúp, teda od ľudskej prirodzenosti.
    publikované: 13.09.2008 13:52 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  14. cokomilka - asi nesprávne chápeš memetiku
    memy nemôžu správne, alebo nesprávne reflektovať sociálno-ekonomické vzťahy, pretože memy sú sociálno-ekonomické vzťahy (mimo iné). V skutočnosti neodrážajú zrejme tvoju predstavu o nich, čiže povedané memeticky tvoje memplexy súťažia o miesto v hlavách s inými, nehumanistickými (napríklad mojimi). A teraz ide o to, ktoré memplexy odrážajú to čo sa reálne deje presnejšie a vnútorne konzistentnejšie.
    Napríklad ty povieš, že vojna nie je politické riešenie, napriek tomu, že ak je úspešná, tak vyrieší konflikt záujmov. To ja považujem za nekonzistentné.
    Ja ti presne rozumiem. Ty rozlišuje poliku ako spôsob dohody a vojnu ako zlyhanie tohoto modelu. Za touto tvojou predstavou je morálne hľadisko (teda mem), že akákoľvek vojna je zlá, dohoda je dobrá. Lenže oba pojmy: dohoda a vojna okupujú ten iostý funkčný priestor - riešenie konfliktu záujmov. Oba spôsoby majú dokonca ten istý cieľ - dosiahnuť pokiaľ možno najlepšie riešenie konfliktu pre zúčastnené strany. Oba teda sú len dvoma možnosťami toho istého - politiky.
    Toto mimochodom nie je nijaký memeticko evolucionistický vynález. To je predmet politológie ako vedy už celé storočia. Prečítaj si knižku "Vladár" od Nicola Machivelliho. To bol myslím prvý mysliteľ, ktorý politiku začal chápať ako objektívny proces.
    Moje na tom celom je to, že dokážem vysvetliť motivácie a pohnútky zúčastnených strán, a význam jedného podstatného javu - globalizácie - na báze dynamiky memov.
    publikované: 13.09.2008 14:05 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  15. cokomilka - zaostalosť v čase
    Citujem:

    "Obraz tlúp násilne si odoberajúcich hmotné statky, či už ten neolitický alebo postindustriálny, poháňaných iba úspešnými memplexami sa mi javí byť predsa priveľmi zaostalým v čase..."

    A to tvrdíš na pozadí reálnej situácie, kde sa jednotlivé tlupy neustále násilne oberajú o zdroje, kedy sa znava a znova otvárajú nové konflikty?

    Nie, práve realita usvedčuje teba, že predstava nenásilného riešenia konfliktov je zastaralá v čase.
    Násilné riešenie konfliktov nikdy v histórii ľudstva neustalo, iba získavalo zjavnejšie, alebo skrytejšie formy. Násile voči vlastnému druhu je zrejme jedným z motorov vývoja človeka od malých sociálnych jednotiek k civilizácii. Je tak hlbokou súčasťou každodenného života, že si to ani neuvedomujeme.
    Dokonca sa dá povedať, že bránenie ľuďom v prirodzenej ventilácii agresie vedie k mnohým javom, ktoré sa zvyknú označovať ako sociálne patologické.
    publikované: 13.09.2008 14:20 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  16. DvC evolucionisti podlahli scheme new world order
    a predstave globalnej dediny.Vrátim sa k jednotlivým bodom neskôr, teraz mam ine povinnosti.
    publikované: 13.09.2008 14:56 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014