Daimonion vonCave

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Odkiaľ a kam až siaham

Človek si je istý svojou integritou. Vie, že jeho telo je jeho a ničie iné. Je si tým tak istý, že o tom zvyčajne ani nerozmýšľa. Jeho myšlienky sú jeho a ničie iné. Ale je tomu tak?
Mordillo - tenis

Telo je spoločenstvo buniek, ktoré si nezaložilo nijaký štát. Každá bunka si žije svoj život a nemajúc vrchnosti, stará sa sama o seba. Jej genetický program je z hlavnej časti založený na udržanie vlastnej integrity bunky. Zvyšná časť kódu je venovaná dohode s inými bunkami. Niečo produkuje pre iné bunky, niečo od nich prijíma.

Táto dohoda je teda moje telo? Čím je jednotné, čo tvorí jednotiacu časť tejto dohody? Je to moja DNA, ktorá je v každej z týchto buniek. Táto dohoda sa tvorila miliardy rokov pokusov a omylov prírodného výberu. Ak niektorá bunka dohodu poruší, zahynie ona, alebo zahynú všetky moje bunky.

Moje telo je teda definované? Nie. Okrem buniek, ktoré majú túto DNA je v tomto, mnou vymedzenom, časopriestore až desaťkrát viac buniek s inou DNA. Sú to baktérie. Teda na každú bunku s mojou DNA pripadá až desať buniek s inou DNA. Okrem mňa, druhu Homo sapiens, vo mne žije až 400 iných druhov.

Mnohé žijú so mnou v symbióze, tvoria neoddeliteľnú časť môjho tráviaceho ústrojenstva. Denne sa stresujem, namáham, naháňam, aby som ich mohol nakŕmiť. Im netreba nič iné robiť, iba čakať na potravu. Čakať a množiť sa. Preto sa aj ich DNA zjednodušila na nevyhnutné minimum, baktérie sú nesmierne malé, nepotrebujú robiť veľa činností, ktoré musia robiť ich nespočetné sestry mimo moje telo, nemusia robiť to, čo musí zabezpečiť (aj pre ne) DNA Homo sapiensa. Denne sa v každom z nás vytvorí okolo pol bilióna kópií črevnej baktérie Escherichia coli, ktoré vylúčime v stolici. Na to sa namájhame

Hej, a ako to vlastne je? Prečo si mám myslieť, že nie sú mojou súčasťou? Napokon aj ony vysielajú rad proteínových signálov do toho istéjho tela, tak, ako iné bunky mňa. Spoluvytvárajú pocit tela. A čo tie baktérie, ktoré usmerňujú správanie mozgu? Možno som nositeľom prvoka Toxoplasma gondii. Tento parazit mačky domácej má časť svojho životného cyklu v krvi teplokrvných zvierat, napríklad myší. Je schopný generovať také neurotransmitery, ktoré usmerňujú správanie svojho nositeľa tak, že nepociťuje strach, správa sa riskantne. V prípade napríklad myši spôsobí, že je ľahšou korisťou mačky, teda cieľovej stanice pre toxoplasmu. To isté platí u ľudí, pravda ľudia mačkou zožratí nie sú, ale stanú sa doživotnými nositeľmi toxoplazmy. Ukazuje sa , že ľudia, ktorí sú napadnutí toxoplasmou majú spomalené reakcie. Všetko vnímajú zrazu inak, pomalšie. Toxoplazma sa stala súčasťou ich vedomia.

Koľko takých miláčikov je súčasťou môjho tela? Nikto ani netuší. Jedno je isté, sú mojou súčasťou, podieľajú sa na celkovom výsledku, ktorý vnímam ako moje Ja. O vírusoch, ktoré sú v mojom tele v oveľa početnejšej miere, ako baktérie, ani nehovorme. Netušíme, čo všetko ich existencia na celkovom pocite Ja značí.

Dobre, ale aspoň mám istotu mojej DNA, tá je určite moja a to ostatné, no áno... to sa len spolupodieľa na mojom tele, na mojom pocite tela. Alebo je to inak? Moje gény, mojich zhruba 23 tisíc génov, tvorí len jedno percento DNA. A zvyšok? Môžu to byť nefunkčné, poškodené gény. Môžu to byť gény, ktoré nič nerobia, len sa vždy pri delení bunky rozmnožia. Ale sú to aj cudzinci, časti vírov, ktoré čakajú na časť druhú, s ktorou sa spoja, aby vytvorili svoje replikáty. A plejáda parazitných častí kódu, ktoré nie sú gény, ale niečo kódujú, alebo pomáhajú génom kódovať, alebo ktovie ešte čo. Sú to gény? Nie sú to gény? Nevedno. A vôbec - ako to, že tak veľká časť DNA je tvorená niečím iným, ako našimi génmi? Môžem za týchto podmienok vedieť, či nie sú súčasťou širšieho ekosystému, ako som ja? Pokiaľ potom siaham?

Dobre, dobre... Nech je tak. Telo nie je všetko. Mám predsa svoju dušu, či nie? Tá je moja. Možno ju do istej miery tvorí aj telo, pripusťme, ale hlavné je predsa moje vedomie. A to mám len a len ja.

Alebo nie?

Pocity - hybná sila duše, motivácia všetkých činov. Dnes už vieme, že sú predurčené hlavne našimi génmi. Prichádzajú z hlbín miliónov rokov našich predkov, vytvárali sa nespočetnými pokusmi a omylmi interakcií medzi nimi. Sú teda pocity moje? Iba moje? Ak sú vlastne zdieľané s génmi iných ľudí, odkiaľ a kam siahajú moje pocity?

A vedomie? Myšlienky, názory, skúsenosti, sebauvedomenie... To je predsa iba moje, či nie? Tu sa vymedziť môžem jednoznačne. Predsa každý je vedomý si iba seba.

Nová veda - memetika - však hovorí niečo iné. Naše vedomé JA je výslednicov súperenia memov v boji o získanie čo možno najviac hláv. Každý z nás je iba súčasťou kultúry, memplexov, tvorených sebeckými záujmami memov. Od narodenia špongia neokortexu nasáva memy v stále zložitejších štruktúrach a hlavy sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou dejín, tradície, kultúry. Už niet činov, ktorých dosah sme schopní obsiahnuť, tlupa zglobálnela. Myšlienky z našich hláv prirýchlo odplávu preč a menia sa replikáciou na nepoznanie.

A z memov sa tvoria memy nové, už nie my si ich vyberáme, už ony (či oni?) si vyberajú nás. Už nie my ich tvoríme, už ony (oni) tvoria nás.

Tak odkiaľ pokiaľ siaham? A prečo?


Filozofia | stály odkaz

Komentáre

  1. hm, zaujímavý pohľad na telo i dušu...
    aspoň môjmu vedomiu sa tak javí.. čo na to povedia moje baktérie a vírusy, to netuším :).
    publikované: 21.01.2008 17:42 | autor: hfw (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Trochu sa v tomto článku....
    ...podobáš na majiteľa pozemkov, ktorý sa snaží mať svoje pozemky presne ohraničené, zakreslené v mape a potvrdené listom vlastníctva. A pritom zdá sa, že tvoje hlbšie vnímanie súvislosti vedie k tomu, k čomu veľa náboženstiev a filozofií nabáda - k odstráneniu pocitu oddelenosti od ostatného sveta a tým aj odstráneniu sebeckosti ako jedného zo zdrojov zla. Aj Dawkins píše, že jedine človek (a asi vďaka takémuto hlbšiemu poznaniu) sa môže vzbúriť proti sebeckosti génu.
    Aj keď pravda človeka veľmi neupokojuje pozerať sa na seba ako na nástroj a vehikel génov a mémov (jedných a viacerých). Ale zdá sa mi, že je to iba záležitosť zlého a provokujúceho výberu slov a časom sa z tohto provokujúceho slovníka prejde k niečomu vedeckejšiemu. Napokon gény sú tiež len chemické zlúčeniny a dajú sa napokon vysvetliť pomocou elektromagnetických síl. A keď si človek uvedomí, že má aj s vírusmi rovnaký elektromagnetický základ, už ho až tak netrápi, čo je jeho a čo je cudzie, lebo všetko je aj tak elektromagnetické.....
    Len toľko nadnes z mojej unavenej hlavy...dúfam,že ti týmto komentom príliš neskazím úroveň tejto tvojej blogovej nástenky.
    publikované: 21.01.2008 20:59 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. 2 sestko
    áno, snažím sa ukázať tú jednotu a nevyčleniteľnosť, teda nielen neoprávnenosť antropocentrizmu, ale aj neoprávnenosť ego-centrizmu, v zmysle jasnej vyčleniteľnosti JA z bežného chodu vecí.

    Dawkins týmto názorom ukázal, že nepochopil dôsledky svojho objavu memov.

    Gény sú síce chemické zlúčeniny, ale bunky a organizmy sú vlastne držané pokope vo svojej konkrétnej štruktúre hlavne van der Vaalsovými silami. To len pre upresnenie. Organizmus je hlavne účelná štruktúra. Hromada piesku má tiež štruktúru, ale nie je účelná.

    Toto nie je nejaký provokujúci výber slov. Toto je práve ten vedecký. Len veda prešla v 20-tom storočí určitou cestou: od skúmaných entít (sily, molekuly, atómy, organizmy, duševné prejavy...) k ich štruktúre, k usporiadaniu bytia. Preto je tu kybernetika, evolučná biológia, teória chaosu, teória komplexných systémov, atď.
    Zdá sa mi, že za vedeckejší považuješ ten fyzikálny, ktorému sa hovorí exaktný. Nuž tento prístup sa dá použiť iba a v obmedzenej miere na fyzikálne objekty sveta. Už napríklad v popise chemických reakciách zlyháva v mnohých procesoch, kde zároveň reagujú tri látky, ktorých produkty vstupujú navzájom do reakcie. Newtonovský prístup tu končí, nenapíšeš dynamickú funkciu tejto reakcie.
    No a u živých systémov neexistuje exaktný spôsob, ako vysvetliť ich samoorganizáciu. Vôbec - newtonovský mechanistický prístup nedokáže vysvetliť samoorganiizáciu, napríklad známe turbulencie v plynoch a kvapalinách, alebo samousporiadanie Bénardových buniek vo vriacej kvapaline.
    Takže -
    publikované: 22.01.2008 09:30 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014