Daimonion vonCave

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Očkovanie — eugenická domestikácia sapienta

Úlohou tejto úvahy nie je odhovárať, či naopak nahovárať občanov na očkovanie detí, hoci ma k jej napísaniu inšpirovala návšteva stránky občianskeho združenia  Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania . Nepopieram však, že ja sám mám špecifické výhrady proti plošnému očkovaniu, výhrady, ktoré ďalej uvediem. Ale ani to by nemal byť podstatný odkaz úvahy. Skôr by ním mal byť nezaujatý phľad na očkovanie ako eugenickej formy domestikácie Homo sapiens sapiens (ďalej sapientov) kultúrou, teda z pohľadu darwinistickej teórie prostredníctvom mémov. 

(Pozn. Vysvetlenie pojmov v článku použitých nájdete v projekte Anima et Machina v sekcii Definície a pojmy .)

Princíp očkovania

Úlohou očkovania je naučiť imunitný systém organizmu rozoznať patogén (vírus, prípadne iný mikroorganizmus), aby pri infekcii už bol pripravený na jeho likvidáciu.

Obrana organizmu proti infekcii prostredníctvom imunitného systému totiž prebieha v dvoch fázach:
  1. R ozpoznanie infektu od vlastných buniek a mikroorganizmov, ktoré tvoria tolerovanú súčasť tela (napríklad črevné baktérie nevyhnutné pre trávenie). Táto fáza je veľmi náročná a spravidla trvá jeden až tri dni. Rozpoznanie patogénu majú na starosti T, a B- lymfocyty , teda druh bielych krviniek. Tieto rozoznajú patogén od vlastných buniek a mikroorganizmov pomocou špeciálnych molekúl, ktoré tvoria povrch patogénu a nie sú súčasťou povrchu vlastných buniek a mikroorganizmov. 
  2. Eliminácia patogénu prostredníctvom NK-lymfocitov , ktoré sú namnožené na základe prvej fázy tak, aby boli schopné likvidovať konkrétny patogén.
O čkovanie je medicínska technika, ktorá „trénuje” prvú fázu imunitnej reakcie tak, že organizmu podsúva molekuly povrchov patogénov, ktoré sú pre ne charakteristické. V praxi to prebieha tak, že sa namnoží patogén, ten sa devitalizuje tak, že sa mu hlavne zlikviduje jeho DNA, aby sa v tele nemohol rozmnožovať, prípadne sa očistí od molekúl, ktoré by mohli zaťažovať očkovaný organizmus, alebo sa vyselektuje špecifiká molekula patogénu a z toho sa pripraví očkovacia látka, ktorá sa vloži do organizmu. Tento na ňu v štandardnom prípade zareaguje prvou, a potom druhou fázou imunitnej reakcie. Výsledkom je to, že v krvi je dostatok NK-lymfocytov, aby mohol organizmus hneď reagovať na vstup infektu, čím sa spravidla zabráni jeho rozšíreniu v organizme, alebo prinajmenšom sa zmierni ochorenie.

Biologické otázniky celop l ošného očkovania

Pre ďalší výklad je potrebné si uvedomiť, že populácia sapientov nežije mimo ostatný biotop, ale tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť. Súčasťou biotopu sú aj patogény. Vzťah organizmov a ich patogénov sa vyvíjal stovky miliónov rokov. Za ten čas sa vytvorila dynamická rovnováha, čoho dôkazom je to, že vo vzájomnom boji prežili jednak patogény ale aj ich hostitelia. 

Procesy, ktoré prebiehajú v rámci tejto dynamickej rovnováhy zatiaľ iba objavujeme a rozhodne nemôžeme povedať, že ich poznáme. Zavedenie celoplošného očkovania populácie sapientov na nejaký druh patogénu do procesu dynamickej rovnováhy v zásade slepo zasahuje. Nemôžeme dnes povedať, aké dlhodobé následky môže mať na biotopickú rovnováhu v prírode. Nevieme napríklad, aký je vzťah medzi jednotlivými patogénmi, či likvidácia jedného nezapríčiní vznik množstva nových. 

Táto otázka nie je čisto hypotetická. Stále totiž nerozumieme evolučným procesom. Dnes sa napríklad evolúcia nejaví ako spojitý proces, ale ako proces prebiehajúci fázovo, medzi fázou stabilného ustálenia ekosystému, kde nepribúdajú evolučné novinky a fázou prudkého rozvoja a vzniku evolučných noviniek (druhov) v krátkom období. Narušenie stability prvej fázy zrejme býva dôsledkom nejakej ekologickej katastrofy, keď sa buď naruší ekologická rovnováha planetárnou katastrofou, alebo rozšírením organického druhu, ktorý sa vymyká ekologickej stabilite. Ak teda rozširovaním celoplošného očkovania budeme vyraďovať stále viac druhov patogénov z hry, v princípe robíme to isté, ako dopad veľkého meteoritu, alebo celokontinentálny požiar lesov.

Podobnou otázkou je aj to, aký dopad má na organizmus to, že je imunitne trénovaný na unifikovaný patogén. Aby sme to pochopili, je dôležité vysvetliť, že organizmy síce majú tú istú sadu génov, ale zároveň je každý organizmus trocha iný, teda jeho gény nie sú presne také isté ako gény iných jedincov toho druhu. Ak napríklad má vírus gén, ktorý kóduje produkciu molekuly jeho obalu a ten má v jedincovi A sekvenciu DNA 
 
…CCGATC C GATCCGAT 

a v druhom jedincovi B  
 
…CCGATC G GATCCGAT 

teda sa líšia iba v jednom písmene, molekula, ktorá je vytvorená na základe takéhoto génu síce svoju funkciu plní rovnako, predsa len však je to iná molekula. Ak namnožíme iba úzke spektrum patogénov a potom z nich vytvoríme očkovaciu látku, NR-lymfocyty síce správne zareagujú na prípadnú infekciu v celej jej genetickej variabilite, v konečnom dôsledku však z populácie patogénov prednostne vyraďujeme určitý variant, čím uprednostňujeme varianty ostatné. Aké to môže mať dôsledky na populačnú evolúciu patogénu je ťažké odhadnúť hlavne z dlhodobého hľadiska. 

Je to forma selekčného tlaku prírodného výberu a zlé skúsenosti s takým konaním vo forme používania antibiotík už máme — vyselektovali sme vďaka antibiotikám už celý rad odolných baktérií, ktoré nemáme zatiaľ čím likvidovať. 

Pri normálnom priebehu infekcie sa zachováva nielen diverzita populácie infektu, ale aj diverzita reakcie naň. Toto sa celoplošným očkovaním prinajmenšom znižuje, čoho ekologické dôsledky nepoznáme.

Ďalej sa domnievam, že na mnohobunkový organizmus nie je možné hľadieť ako na jedno telo, ale ako na ekosystém organizmov. V rámci tohoto ekosystému nie sú len bunky samotného organizmu s rovnakou DNA v každej z nich, ale aj mikroorganizmy, ktorý s tým mnohobunkovým organizmom žijú v symbióze (na každú bunku nášho tela pripadá 10 buniek rôznych črevných, kožných a iných baktérií). Ale to nie je všetko. Samotný imunitný systém je zložený z lymfocytov, ktoré majú až dva milióny variánt dvoch génov v DNA, vďaka čomu dokážu rozpoznať cudzie organizmy v tele. Prosto vždy sa nájde taký variant lymfocytu, ktorého povrchová molekula má taký tvar, aby zapadla na povrchovú molekulu patogénu, čím ho „spozná” a túto informáciu tento lymfocyt prenesie do miešnych uzlín, kde sa na základe toho namnožia príslušné NR-lymfocyty. Čo spraví zásah do takéhoto ekosystému očkovaním je ťažké definovať. Treba si uvedomiť, že choroba je zriedkavý jav a imunitná rekacia naň je núdzové riešenie organizmu, čo má určite svoje náklady, ktoré nepoznáme. Zaviesť celoplošné preventívne zásahy do organizmu preto má aj určité celoplošné náklady na vnútornú ekológiu organizmov. Vieme napríklad, ako sa zachovajú vlastné baktérie ak prídu do styku s očkovacími molekulami? Možno nijako. A možno jedna z trilióna sa pozmení. A táto možno zahynie a možno zmutuje a založí novú populáciu, ktorá možno bude príčinou systematického narúšania vnútornej ekologickej rovnováhy.

Tak isto narúšame plošným očkovaním aj ekologický vzťah lymfocytov k hosťujúcemu organizmu. Očkovaním už kojencov a detí v raste podľa mňa hrubo zasahujeme do ladenia imunitného systému na to prostredie, v ktorom sapient má žiť. Možno aj to môže byť jednou z príčin prudkého nárastu alergií po druhej svetovej vojne, teda v období kedy sa zavádzalo plošné očkovanie detí. Výskyt a množstvo alergií dosť koreluje s tými krajinami, kde je rozvinuté zdravotníctvo so zákonom regulovaným plošným očkovaním. Alergia totiž je prehnaná reakcia imunitného systému na drobné molekulárne odchýlky povrchových molekúl vlastných buniek. Imunitný systém, ktorý nebojuje proti hrozbe zvonka (ktorú sme obmedzili hygienou a možno aj očkovaním) útočí na nepodstatné genetické odchýlky vlastného organizmu.

Mémeticko-ekologické dôsledky celoplošného  očkovania

Moje chápanie ekológie je širšie (viď  Definície a pojmy ). Tu sa budeme zaoberať špecifickými otázkami, ktoré očkovanie vyvoláva v rámci ekologického vzťahu očkovaného sapienta voči jeho kultúre, teda jeho mémotopu.

Prečo vlastne očkujeme proti patogénom? Iste je to preto, že sa chceme vyvarovať nepríjemnému utrpeniu a prípadnej hrozbe smrti. Tieto základné motivačné nástroje využíva celý rad mémplexov, ktoré by sme mohli taxonomicky zaradiť do skupiny mémplexov zdravia. 

Každý mémplex zdravia obsahuje nejaký mém, ktorý priamo dráždi vrodené kognitívne centrá sapienta, ktoré rozoznávajú bolesť a slasť, z čoho vyplýva jasná populačná disproporcia v šírení mémplexov: Mémplexy, ktoré sľubujú okamžité zníženie, alebo dokonca zlikvidovanie utrpenia z chorôb majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť replikácie do hláv populácie sapientov, ako mémplexy, ktoré obsahujú mémy, ktoré povedzme  nabádajú vyrovnať sa s utrpením.

Mémplexy sa môžu šíriť samé, ale spravidla majú väčšiu šancu na replikáciu, ak sa symbioticky spoja s inými mémplexami. Hoci mémplexy zdravia sú dosť úspešné vo svojej replikácii samé o sebe (čomu nasvedčuje podstatná časť obsahu ženských časopisov a správ v elektronických médiách) ich samotnému šíreniu bráni problém dostupnosti zdrojov. Sapient, ktorý sa má rozhodnúť, či si kúpi nejaký „zdravý” výrobok, alebo si zaplatí očkovanie pred hypotetickým rizikom ochorenia si predsa len musí vyberať z viac možností na čo svoje obmedzené zdroje použije, teda ktoré mémplexy napríklad zreplikuje. Či dá peniaze na replikáciu mémplexu očkovania, alebo kúpu nejakého filmového mémplexu vo forme DVD. 

Preto je pre mémplex očkovania výhodné vytvoriť symbiózu s mémplexom starostlivého vládcu . Pod týmto pojmom rozumiem mémplex moci, ktorý má dnešného potomka v podobe sociálneho štátu. Mémplex starostlivého vládcu dráždi rôzne vrodené kognitívne štruktúry sapientov, ktorých účelom je pôvodne organizovanie vzťahov vnútri tlupy. Priamo dráždi kognitívnu štruktúru na rozpoznanie alfa-samca (štát) a štruktúru na rozpoznanie a vytváranie výhodných vnútrotlupových koalícií (odovzdanie zdrojov výmenou za ochranu). Mémplex starostlivého vládcu vytvára kolície z rôznymi mémplexami, čím posilňuje svoju šancu na replikáciu do hláv sapientov. Napríklad mémplex sociálnej starostlivosti, mémplexy zdravotnej starostlivosti, mémplex ochrany pomocou práva atď. Aj náš mémplex ochrany zdravia pomocou očkovania má oveľa vyššiu pravdepodobnosť na replikáciu ak vytvorí účelovú symbiózu s mémplexom starostlivého vládcu. 

V praxi to prebehne tak, že sapient vládnúcej vrstvy (vládny úradník, minister…) ak je vystavený vplyvu dvoch mémplexov, z ktorých jeden zvyšuje jeho vnútorný pocit dôležitosti pre ostatných (vrodená kognitívna štruktúra na rozpoznanie vlastného miesta v tlupe), tak má sklon ho radšej zreplikovať, ako mémplex, ktorý ho nabáda byť na zverenú svorku menej štedrý. Tento mémetický populačný zákon je príčinou takého úspechu sociálneho štátu. Aj náš mémplex celoplošného očkovania má preto veľkú šancu na replikáciu medzi sapientmi ak sa spojí s mémplexom starostlivého vládcu, čo sa aj očividne deje, ako vidíme v rozširovaní počtu povinných očkovaní. Táto symbióza má väčšiu šanciu na replikáciu aj preto, že zbavuje sapienta v rozhodovaní o alokácii vlastných zdrojov na replikáciu mémplexu očkovania.

Z etologických štúdií domestikovaných zvierat vieme, že sapient vykazuje viaceré zhodné morfologické znaky a znaky správania s domestikovanými druhmi. Domestikátorom v jeho prípade je kultúra, čiže mémosféra planéty. Tak ako slúži chov hospodárskych zvierat sapientovi na jeho replikáciu, tak slúži sapient na replikáciu mémov mémosféry. Výraznou domestikačnou skupinou mémplexov sú práve druhy mémov, ktoré môžeme zaradiť do jednej skupiny mémplexov starostlivého vládcu. Hlavný dôvod je ten, že môžu používať priame mémplexy zákonov, čo sú doslova fyzické nástroje modifikácie správania domestikovaných jedincov. 

Vzhľadom na to, že je v záujme každého mému byť replikovaný v čo najviac kópiách, domestikácia vykazuje nasledovné ekologické zákonitosti:
  • Znižovanie diverzity v správaní sapientov. Vzhľadom na to, že sapient vykazuje určitú fenotypovú plasticitu v správaní, selekčný tlak úspešných mémplexov núti k určitému správaniu aj vrodene deviantnejších jedincov. Napríklad pozerajú tie isté filmy, počúvajú rovnakú hudbu a denne replikujú obrovské množstvo rovnakých mémov, hoci vnútorne ich to neuspokojuje v rovnakej miere.
  • Znižovanie fenotypovej plasticity napríklad aj celoplošným očkovaním. 
pohľadu uvedeného môžeme povedať, že prebieha prvá etapa eugenizácie populácie sapientov, kde celoplošné očkovanie má charakter priameho výberu určitého variantu imunitného systému na úkor ostatných. Z hľadiska organizmu je to tlak prírodného výberu prostredím, z hľadiska mémov je to eugenika určitého konkrétneho typu sapienta — teda substrátu, na ktorom sú mémy replikované.

Evolúcia | stály odkaz

Komentáre

  1. Petícia za slobodnú voľbu v očkovaní
    Vskutku neotrelá úvaha o očkovaní. A vo svojich dôsledkoch dosť hrozivá.

    Petícia za slobodnú voľbu v očkovaní:
    http://www.slobodavockovani.sk/peticia
    publikované: 14.08.2010 12:13 | autor: Sloboda v očkovaní (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. Hele, mně zavočkovali jenom jednou, bez mém,
    měl jsem sice horčku přes třicet devět, ale do smrti můžu pít s kaluže i v Pakistánu.Vod tý doby jsem nebyl nemocnej. A to mi je sedmapadesát.Tajdle čtu, že nějakej bacil. No teda,tak ve mně kámo, nemáš šanci.Já su atomovej. Na atomární úrovni, nepřežiješ ani den.Když už na mně jako něco leze, tak kapky proti kašli, celý, vycucnout, půllitru rumu s čajem. dva tři stroužky čeneku a ráno jako batole.Paráda, doktoři jdou na záda. Jak jste to dokázal, pane Novotný. No úplně sám, lidový léčitelsství a moje ruský vočkování to jistí. Tím si buďte jisti!
    publikované: 14.08.2010 16:52 | autor: Mito (e-mail, web, autorizovaný)
  3. .
    Zaujímavé čitanie. Nikdy by mi nenapadlo spájať očkovanie s eugenikou. Neznie to nelogicky, určite budem o tom ešte premýšľať...
    publikované: 15.08.2010 15:14 | autor: zelenarusalka (e-mail, web, autorizovaný)
  4. rusalka :) vždy, keď sa objaví aspoň
    jeden rozmýšľajúci čitateľ prestávam si myslieť, že nemá zmysel písať.
    Eugenika je neodvratná budúcnosť druhu Homo sapiens. Už prebieha, zatiaľ hlavne v mémosfére planéty. Inak sa tomu hovorí aj globalizácia. Vzhľadom na to, če cicavce sú nadané určitou mierou fenotypovej plasticity, selekčný tlak globálnej mémosféry bude mať za následok určité vyselektovanie akéhosi všeobecného druhu sapienta. Veď domestikácia je o tom Nie je výhodné robiť veľkochov rôznych druhov sliepok, ale vyšľachtí sa jeden-dva typy broilerov a tie sa predvídateľne správajú a rastú, majú definovanú kvalitu a podobne.
    publikované: 15.08.2010 15:30 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  5. NWO v praxi
    Ma to jediny hacik: sloboda jednotlivca pojde tatam. Luciferske bytosti totiz ignoruju prave Krista, ktory tu slobodu symbolizuje.
    publikované: 10.09.2010 16:59 | autor: qed (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Udomácnenie
    Ahoj Démon z jaskyňe :) Prečo by mal existovať vonkajší domestifikátor? človek z pohodlnosti a nedbalosti trošku dosť prehnal so svojou potrebou cítiť sa DOMA na Zemi...až natoľko, že mu už čosi ťažko definovatelné začína bytostne chýbať.... či je moje uvažovanie príliš antropocentrické ?
    publikované: 15.04.2011 17:04 | autor: Peter Lehoczký (e-mail, web, neautorizovaný)
  7. @ Peter Lehoczký
    Iste antropocentrické. Ale to je na dlhúúúú a ešte raz dlhúúúú diskusiu. Práve na svojom portále Anima et Machina píšem seriál o teórii mémov, tam sa môžete dozvedieť viac.
    Teória mémov — darwinistická koncepcia duše
    http://www.daimonion.sk/aem/content/te%C3%B3ria-m%C3%A9mov-%E2%80%94-darwinistick%C3%A1-koncepcia-du%C5%A1e
    publikované: 15.04.2011 17:41 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014